Pápežov vyslanec najskôr navštívil Kyjev, oficiálnym dôvodom misie bola požiadavka, o ktorú pápeža Františka požiadal prezident Zelenskyj. Ale jedným z výsledkov cesty môže byť prelomenie blokády ruskej pravoslávnej cirkvi a stretnutie patriarchu Kirilla s pápežom Františkom. Píše profesor Vasil Lipitsky. (standard.sk)
Vatikán je tradične skúpy na detaily, pokiaľ ide o jeho pokusy zúčastniť sa na zmierení bojujúcich štátov alebo národov. Vatikánska diplomacia má povesť jednej z najuzavretejších a najzáhadnejších, zvláštnym spôsobom to platí v ére, keď na pápežskom stolci sedí skúsený jezuita. Preto rokovania osobitného pápežovho vyslanca – kardinála Mattea Zuppiho – v Moskve, ktoré sa konali 28. júna, nezískali v médiách veľkú pozornosť.
Nádej na mierny pokrok
Predtým, ešte v dňoch 5. až 6. júna, kardinál Zuppi navštívil Kyjev, kde sa stretol s prezidentom Zelenským. Aj keď veľa podrobností nepoznáme, je jasné, že ukrajinské elity a spoločnosť sú skeptické voči snahám Vatikánu. Mnohých Ukrajincov uráža Františkov postoj k vojne, ktorý mnohí považujú za pozostatok jeho „ľavicovej“ latinskoamerickej skúsenosti.
Navzdory očakávaniam Zuppiho návšteva Moskvy vyvolala isté nádeje na vzájomné porozumenie. Františkov „mierový plán“ na rozdiel od iných podobných iniciatív neobsahuje požiadavku na prímerie ako predpoklad začatia rokovaní. Tento prístup je v Moskve momentálne vnímaný priaznivejšie ako v Kyjeve. Námestník ministra zahraničných vecí Ruskej federácie Alexander Gruško 19. júna povedal: „Oceňujeme vyvážené postavenie Vatikánu.“
Kardinál sa stretol s asistentom prezidenta Ruskej federácie pre medzinárodné záležitosti Jurijom Ušakovom. Stojí za poznámku, že na rozdiel od vedenia ruského ministerstva zahraničných vecí sa na Ušakova nevzťahujú západné sankcie.