Pred 831 rokmi bol vyhlásený za svätého uhorský kráľ Ladislav I. V dnešný dátum oslavujeme Ladislava. A istý čas ho možno oslavovali aj na Rusi. (standard.sk)
Svätý Ladislav patril medzi troch hlavných patrónov Uhorského kráľovstva. Spolu so svätým Štefanom a jeho synom svätým Imrichom boli uctievaní v rámci kultu trojice svätých uhorských kráľov (Sancti reges Hungariae). Svätý Ladislav bol však uctievaný aj osobitne. Tešil sa mimoriadnej úcte ako rytier, ktorý bránil svoju uhorskú vlasť pred nepriateľmi (athleta patriae). Bol tiež vzorom pre rytierov v časoch rozmáhajúcej sa rytierskej kultúry najmä v 14. a 15. storočí. Dôkazom jeho kultu sú dodnes viaceré nástenné maľby zachované v stredovekých kostoloch najmä na Gemeri a Spiši. Tie zachytávajú Ladislavov boj s Kumánmi a oslobodenie uneseného uhorského dievčaťa. Príbeh bol v Uhorsku známy aj vo verzii s Tatármi.
Menej známym je fakt, že sa tento príbeh v upravenej podobe dostal až na stredovekú Rus, kde si ho osvojili elity Moskovského veľkokniežatstva. To si medzi ruskými kniežatstvami v priebehu 15. storočia postupne vybojovalo dominantné postavenie. S tým sa spájala aj potreba moskovských vládcov (a ich intelektuálnych elít) vybudovať pevné ideologické základy tvoriaceho sa ruského štátu. A v závere 15. storočia sa na Rusi (ešte nehovoríme o Rusku) objavuje aj hrdinský príbeh o našom kráľovi svätom Ladislavovi.
Rovnako ako v uhorskej verzii sa príbeh odohráva aj v tej ruskej v meste Veľký Varadín (rumunské mesto Oradea) v Sedmohradsku. Rozprávanie začína nájazdom tatárskych dobyvateľov, na čele ktorých (a tu je oproti uhorske verzii zmena) stojí Batuchán, známy aj ako Batu. Ladislav, vidiac ako Batu unáša uhorské dievča, sa ho vydá na koni prenasledovať. Dievča je v tejto verzii sestrou samotného Ladislava, ktorého meno sa tu uvádza v pôvodnej slovanskej verzii ako Vladislav. Ten nakoniec pohana dobehne a v súboji ho zabije.