Včera pochovali Silvia Berlusconiho. Pri príležitosti jeho úmrtia sme o ňom napísali na Štandarde veľa pekných vecí, a tak sa to patrí. (standard.sk)
Bol brilantný. Bol neprehliadnuteľný. Bombastický. Bol bohatý a k bohatstvu sa prepracoval. Bol sebavedomý, až megalomanský. Najprv si vybudoval mediálne televízne impérium, až potom vstúpil so politiky a tak v televíznej kampani Berlusconi mohol propagovať Berlusconiho. Bol politicky schopný.
Jeho sebavedomie, bohatstvo a moc mu umožňovali občas sa vzbúriť proti ľavicovo-liberálnemu kánonu vyslovením tvrdení ako napríklad to z roku 2001, že civilizácia Západu je lepšia ako tá islamská. Oceňoval som to, i keď mi nebolo jasné, ktorý Západ má na mysli. Súčasný, ten spred polstoročia, spred jedného storočia?
V roku 2003 neskoršiemu predsedovi Európskeho parlamentu Martinovi Schulzovi, ktorý si ho dovolil karhať za spôsob vlády, odkázal, že by mohol hrať vo filme nejakého kápa z koncentráku. Vraj by bol v tej úlohe perfektný.
Dedič kresťanskej demokracie
Berlusconi založil stranu Forza Italia. Bola dedičom kresťanskej demokracie „Democrazia Cristiana“ (DC), ktorá vládla v Taliansku štyridsať rokov a začiatkom 90. rokov sa rozpadla pod ťarchou korupčných škandálov, ale i vnútorného hodnotového vyhasnutia.
Lepšie povedané, Berlusconi sa stal dedičom toho, čo po DC zostalo. Veľa nezostalo. Zostali však voliči. Berlusconi pochopil, že to je jeho chvíľa, a ujal sa ich. Ujal sa i mnohých bývalých kresťanskodemokratických politikov, ktorí chceli pokračovať v politike a neprekážalo im, že Berlusconi je trochu divný dedič kresťanskej demokracie. Berlusconi v roku 1994 vyhral voľby a stal sa premiérom. Nebyť jeho, boli by po prvýkrát zvíťazili komunisti, premenovaní na demokratickú ľavicu.
Katolík Berlusconi
Berlusconi sa uchádzal o katolícke hlasy a bol katolíkom. V roku 2006 bol aj autorom tohto výroku: „Som Ježišom Kristom politiky, som trpezlivou obeťou, znesiem všetko, obetujem sa pre všetkých“. Ako hovorím, bol trochu megalomanský.
Výrok to bol nemiestny, ale ľudia ho napriek tomu mali radi. Bol ľudový typ.
Občas prezentoval v politike katolícke postoje. V roku 2009 Berlusconi povedal o verdikte Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým súd zakazoval prítomnosť krížov v talianskych školách, že popiera kresťanské korene Európy, čo je pre Talianov neprijateľné.
K Vianociam 2009 poslal pápežovi Benediktovi XVI. list, v ktorom ho ubezpečoval, že jeho vláda sa riadi kresťanskými hodnotami.
Ako premiér podporoval katolícke školstvo. Vystupoval proti eutanázii. Bol ochotný sprísniť zákon o umelom oplodnení. Proti potratom nepodnikol nič, ale napokon tento zápas vzdali už kresťanskí demokrati z DC v 80. rokoch.