Rezolúcie Európskeho parlamentu proti Maďarsku sú už rutina, ale niečo je tentoraz predsa len inak. Vladimír Palko si to všimol. (standard.sk)
Európsky parlament minulý týždeň opäť prijal rezolúciu proti Maďarsku. Neviem presne, koľkú už za ostatných päť rokov. Asi tretiu. Možno štvrtú. Toto nie je normálna situácia. Prvá taká karhajúca správa, známa pod menom Správa Sargentini (podľa mena predkladajúcej poslankyne), bola europarlamentom schválená v roku 2018. Maďarska som sa vtedy verejne zastal.
My a Maďari
My Slováci máme stále z Maďarska isté obavy. Vieme to o sebe. Dajme teraz bokom, či sú tie obavy oprávnené alebo nie. Mám však dojem, že Maďarska sa treba zastať i teraz. Teraz nejde o naše krehké vzťahy, ide o to, aká bude Európska únia, ktorej členmi sú Slovensko i Maďarsko.
Ústrednou témou v mediálnej kampani okolo rezolúcie bolo teraz spochybnenie Maďarska ako krajiny, ktorá je schopná dôveryhodne zvládnuť úlohu byť v nasledujúcom roku predsedníckou krajinou EÚ. Keďže vraj Maďarsko neuznáva spoločné európske hodnoty. Toto spochybnenie sa explicitne nachádza v bode 11.
Niežeby nebolo Maďarsko za čo kritizovať. Nájde sa všeličo, ale vtip je v tom, že to možno povedať o každej krajine. Ale iba Maďarsko musí čeliť opakovanej uličke hanby.
Z časových dôvodov sa nebudem venovať úplne všetkým výhradám, ktoré voči Maďarsku zaznievajú.
Začnime však tým, že najkurióznejšie na rezolúcii bolo to, čo v nej chýbalo.
Najkurióznejšia je chýbajúca téma ohrozenia slobody médií
Najprv ma prekvapilo, že v rezolúcii chýba inak obvyklá téma ohrozenia slobody médií v Maďarsku. Pred piatimi rokmi v rezolúcii Sargentini sa mediálnej situácii venovalo šesť odsekov. V terajšej rezolúcii sa hovorí všeobecne o slobode prejavu, ale slovo „médiá“ sa v nej nevyskytuje. Neuveriteľné. Prečo? Keby bolo po mojom, vetu zo správy Sargentini o tom, že verejnoprávne médiá zvýhodňujú Orbánovu vládu pred opozíciou, by som zopakoval aj v tejto súčasnej rezolúcii.
Tým sa dostávame ku kurióznej situácii, že ja, ktorý som pred piatimi rokmi Maďarsko bránil, teraz hovorím, že europoslanci mohli za niečo Maďarsko kritizovať aj ohľadne médií. Ale neurobili to.
Dôvod, prečo to europoslanci neurobili, zase nie je až také ťažké uhádnuť. Vyzeralo by to totiž dosť hlúpo, keď si uvedomíme, čo sa so slobodou médií stalo za posledný rok v celom priestore Západu.
Nezabúdajme na vypínanie webov. Nielen tých proruských, ale aj tých „proruských“. A nie v Maďarsku.
Spomeňme si na príbeh novinárky Anny Žitnej v televízii TA3 po tom, čo si pozvala do svojej relácie Tak takto svetoznámeho amerického ekonóma Jeffreyho Sachsa. Najprv nahrávka relácie zmizla z televízneho archívu. Potom Anna Žitná zmizla z TA3.
Jeffrey Sachs nie je žiaden extrémista. Je to svetoznámy ekonóm. Ruskú inváziu na Ukrajinu odsudzuje. Len si dovolí hovoriť o koreňoch tejto vojny aj veci, ktoré sú politickému a mediálnemu mainstreamu nemilé.
A tak ako Jeffrey Sachs nemôže len tak bez následkov hovoriť v TA3, presne tak nedostane priestor v médiách mainstreamu aj inde v Európe. Tak to prosto je.
A u lídra slobodného sveta, ktorým je Amerika, to dnes chodí tak, že Tucker Carlson, ktorého večerná spravodajská relácia v televízii Fox News mala toľko miliónov divákov, o akom sa iným novinárom ani nesníva, príde o miesto, lebo tiež hovorí čosi, čo mainstream neznáša. Takže to, čo hovoril Carlson, teraz nebude vo veľkých amerických médiách hovoriť nikto.