„Učenie o Najsvätejšej Trojici nemá žiaden vplyv na praktický život. Či v jednom Bohu uctievame tri alebo desať osôb, nič sa tým pre človeka nemení. Jednak tomu nerozumieme, a beztak to neovplyvní morálne pravidlá nášho života.“ Tento výrok Immanuela Kanta sa zaužíval ako opis prístupu západnej teológie k tajomstvu Najsvätejšej Trojice. (standard.sk)
Aj známy nemecký teológ Karl Rahner bol rovnako presvedčený, že ak by v Bohu neboli tri osoby, viera mnohých kresťanov by tým neutrpela žiadne následky. Mnohým je vraj prakticky jedno, či veríme v jedného Boha, alebo v jedného Boha v troch osobách.
V tejto súvislosti si spomínam na jeden zaujímavý rozhovor s istým moslimským veriacim, ktorý ma požiadal, aby som mu polopatisticky vysvetlil naše vnímanie troch osôb v jednom Bohu. Svoj pokus som začal spomienkou na iného moslima, Slováka, ktorý v rozhovore pre médiá uviedol, že toto bol jeden z hlavných dôvodov, prečo opustil kresťanstvo a konvertoval na islam. Vraj tomu vôbec nerozumel a podľa neho je to len „zbytočne komplikované a na míle vzdialené od bežného života“.
Trojica je dobrou správou pre človeka
Práve tu som nadviazal presne opačným pohľadom. Keď totiž počujem slovné spojenie Najsvätejšia Trojica, tak sa mi v mysli ako prvé vynorí jedno slovo: vzťah. Náš Boh je večný vzťah troch osôb. Je mi jasné, že to nie je vysvetlenie podstaty Boha. Cestou tejto kategórie vykročil kresťanský Západ, kým Východ sa podľa vzoru „Kapadóckych otcov“ zameral na kategóriu vzťahu.
A to je sľubný začiatok: tu sa začína moje priblíženie k Bohu – alebo presnejšie povedané: tu sa začína jeho priblíženie ku mne. Staršia časť Biblie obsahuje názor, že kontakt s Bohom znamenal pre človeka hrozbu smrti (porov. Ex 33,20). Význam siahodlhých predpisov o čistote, kulte, jedlách spočíval aj v ochrane človeka pri jeho kontakte s nadprirodzeným svetom. Preto je zjavená skutočnosť Presvätej Trojice dobrou správou o tom, že Boh pre mňa nepredstavuje hrozbu.
Boh Otec je síce úplne iný ako jeho stvorenie. Ale jeho Syn Ježiš Kristus sa narodil ako človek a žil tu na zemi, len pár hodín lietadlom od nás. Jeho misia znamená prelom vo vzťahu Boha a človeka. Ľudským jazykom môžeme povedať, že Ježiš Kristus sa k Otcovi do neba nevrátil taký istý, ako z neho prišiel. Vrátil sa domov obohatený o človeka a „prepašoval“ ho tak do neba; v živote Najsvätejšej Trojice je odvtedy človek.
Následky: dar, úloha i skepsa