Áno, je to tak, v najnovšom komentári presne toto konštatuje.
Ivan Mikloš pritom ešte v polovici apríla tvrdil, že „ešte v tomto roku ruské verejné financie skolabujú a Rusko si bude musieť vybrať medzi inflačným tlačením peňazí alebo krutými rozpočtovými škrtmi. Obe tieto možnosti by však znamenali alebo nemožnosť ďalšieho financovania vojny proti Ukrajine, alebo zásadné negatívne ekonomické a sociálne následky pre ruské obyvateľstvo.“
Ten aprílový komentár nebol v zásade výnimočný, pretože Ivan Mikloš, samozrejme, pravidelne zverejňuje komentáre, kde preberá tvrdenia „objasňujúce“ ako sa ruské verejné financie idú už-už rozsypať, prípadne obviňuje Medzinárodný menový fond z naivne optimistického pohľadu na ruskú ekonomiku, ak ten Rusku predpovedá rast. A podobne.
Občas si pomôže lžou. Napríklad pri ruskom defaulte pred rokom Mikloš slovenskému publiku vysvetľoval, že Rusko sa jednostranne rozhodlo zaplatiť západným veriteľom v rubľoch. Tí to neakceptovali a Rusko sa technicky dostalo do defaultu.
To ale nie je pravda, Rusko sa pokúsilo použiť dolárové a eurové aktíva priamo deponované v Moskve, ale kvôli sankciám ich Euroclear odmietol previesť.
Aprílový komentár je skôr naivný. Odvoláva sa na články vo Financial Times tvrdiace, že treba zmraziť „tieňové devízové rezervy Ruska“, teda obmedziť nakladanie so zdrojmi ruských energetických podnikov. A potom príde sľúbený kolaps.
Lenže bol to výstrel do prázdna, západné vlády nenašli spôsob, ako ešte viac na ruské firmy zatlačiť – zvlášť, keď Európa stále nejakú časť ruského plynu aj ropy potrebuje (mimochodom, spomeňme si na silné reči spred roka, ako Európa nebude platiť za plyn „v rubľoch“, ale nakoniec sa s výnimkou Fínska a Bulharska všetci odberatelia podrobili platobnej schéme nariadenej Kremľom).
A čo sa zvyšku tovarovej výmeny týka, Rusko sa proste preorientovalo na nezápadné krajiny.
(Polvetu o „inflačnom tlačení peňazí“, ktorá ekonomicky nedáva veľký zmysel, škoda komentovať.)
Takže okamžitý kolaps ruskej ekonomiky vypadol zo scenárov a Ivan Mikloš mení rétoriku.
V súlade s tým, ako ju mení západná tlač. Teraz totiž Mikloš pre zmenu opakuje tvrdenia z článku The Economistu, že Rusko nemá na intenzívnu hospodársku mobilizáciu s cieľom vojnu rýchlo vyhrať (je to postavené dosť na vode, ale v súlade s argumentom, že preto treba Ukrajine v čo najkratšom čase dodať čo najviac zbraní).
Ale, a to je druhá časť posolstva, nedá sa nič robiť, z dlhodobého hľadiska Rusko konflikt unesie.
Článok v The Economiste je v súlade aj s ďalšími náznakmi na Západe, že v prípade neúspechu ohlasovanej ukrajinskej protiofenzívy by sa už malo tak nejak začať rokovať, čo vlastne s tou vojnou ďalej.
Konflikt, tak ako každý, vyvoláva nezmyselné tvrdenia, živené propagandou buď jednej alebo druhej strany. Ruské televízie zvykli ukazovať, že na Západe v supermarketoch chýba tovar (už ich to prešlo) a ľudia tu idú mrznúť. Západná propaganda zase mesiace predpovedala vyčerpanie ruských zásob rakiet s plochou dráhou letu a podobne.
Jedny hlásali skorý kolaps Ukrajiny, druhí Ruska.
Nesplnilo sa ani jedno ani druhé, také proste konflikty často sú – komplikované. Tak je to aj teraz: Rusi majú z protiofenzivy zjavne do určitej miery strach (preto aj presun taktických jadrových zbraní do Bieloruska, s cieľom zastrašiť ich blízkosťou ku Kyjevu a vyhlásenia, že napadnutie Krymu bude Rusko považovať za útok na integritu krajiny).
Na druhej strane aj keď Ukrajinci by prípadne mohli Rusom zasadiť ťažšie údery, nikto príčetný nepredpokladá, že by ich vedeli vyslovene poraziť a vytlačiť z Ukrajiny.
Rusi sú zabrdnutí v konflikte, do ktorého išli, keďže nevedeli riešiť problém Ukrajiny inými nástrojmi a tak nakráčali do dlhej a krvavej vojny, na konci ktorej na tom budú bezpečnostne prinajlepšom rovnako, ako na začiatku, ale pravdepodobne horšie. Budú síce tvrdiť, že nemali inú možnosť, ak by čakali, Ukrajina by sa im tak či tak stávala viac nepriateľskou a bola predsunutou platformou pre americké záujmy, čo je pravda, ale – čo vyriešili?
A časť Ukrajincov, najmä prezident, konflikt predáva ako možnosť cez širokú vojnovú mobilizáciu spoločnosti riešiť aj iné problémy krajiny a zefektívniť ju. A dostať ju do prosperujúceho Západu.
Aj to má čisto teoreticky svoje rácio, ale jednak je to celé, opäť, vykúpené strašnými ľudskými aj hospodárskymi stratami, ku ktorým nemuselo dôjsť, ak by vláda postupovala rozumnejšie. A jednak to s tou budúcou prosperitou bude veľmi, ale veľmi zložité.
Problém, ako to už býva, bolo treba riešiť, kým sa dostal do akútnej fázy. Iste, to sa ľahšie povie ako vykoná, zvlášť takto, všeobecne.
Lenže v tomto kontexte treba práve upozorňovať na toxickú úlohu rôznych propagandistov, ktorí pomáhali vzbudzovať úplne nereálne očakávania. A robili to aj po vypuknutí konfliktu.
A realizmus, ako začína prichádzať teraz, aj v podobe uznania schopnosti Ruska konflikt hospodársky ustáť, je medzitým kruto vykúpený prinajmenšom desiatkami tisíc mŕtvych.
Spomínaný komentár: https://e.dennikn.sk/…/ako-to-cita-ivan-miklos-hra…/…