Liberálny tábor volá po zachraňovaní demokracie a spájaní všetkých možných strán. Má to však jednu zásadnú chybu. (standard.sk)
A nie je to chybička krásy. Je to skrat. Ale pozor: prísne logický skrat.
V politickom praveku vždy tí silní zachraňovali slabých. KDH kedysi zachraňovalo Jána Langoša a SKOI, neskôr vo volebnej strane s DÚ aj DS, sociálnych demokratov a Stranu zelených na Slovensku. Demokratická únia kedysi zachraňovala stranu podnikateľov, postkomunistická SDĽ ešte predtým sociálnych demokratov, Stranu zelených na Slovensku aj stranu poľnohospodárov. Prečo to má byť dnes zrazu celé inak?
KDH je ohrozenou stranou, ako môže niekto v takejto pozícii zachraňovať iného? To jediné, čo dávalo akú-takú logiku, v KDH odmietli, ale ani to by neprinieslo efekt, pretože problém KDH a Kresťanskej únie je identický. Nesprávajú sa ako politické strany, nie sú schopné vstúpiť do konfliktu s hlavnou ideológiou doby ani predstavovať tretí prúd slovenskej politiky. Vo voľbách sa spoliehajú už iba na milosrdenstvo blížnych.
V ringu však preferenčne silnejšie strany, ktoré by mohli zachraňovať tie menšie, sú.
Napríklad Progresívne Slovensko. Prečo Hegera, takmer už nebožtíka, a jeho kamarátov z vlády nezachraňuje PS? Nepomohlo by práve to – prepytujem – zachrániť každý jeden hlas, a teda údajne ohrozenú demokraciu?
Prečo nemajú progresívci v sebe pud, po ktorom volajú v ich novinách, a prečo ich za to vlastné noviny neberú na zodpovednosť?
Má to dva dobré dôvody.