Pred niekoľkými dňami, v piatok 12. mája, zomrel vo veku 90 rokov dôležitý človek našej kultúry – Ábel Kráľ (1932 – 2023). Agentúry a médiá priniesli o tomto úmrtí iba strohý oznam. Je to daň za dlhovekosť, keď väčšina spolupútnikov zosnulého je už tiež na „druhej strane rieky“ a mladé generácie nevedia oceniť veľkosť ich predchodcov. (standard.sk)
Ábel Kráľ patril do silnej generácie slovenských jazykovedcov, ktorí zásadným spôsobom definovali našu jazykovedu, a začlenili ju do globálneho kontextu. Mená ako Ján Horecký, Gejza Horák, Eugen Paulíny, Štefan Peciar, Jozef Ružička, Ján Stanislav či Ján Sabol sú známe každému, kto aspoň letmo zabŕdol do tajov jazykovedy.
Táto generácia mala pred sebou neopakovateľné vedecké výzvy, ktoré v plnom rozsahu zvládla. Bola tu reálna potreba aj teoreticky podchytiť a popísať slovenčinu, vtesnať náš jazyk pomocou živých paradigiem a popísať procesy, ktoré sa v našom jazyku dejú. Jazyk používame intuitívne. Slovenčina je pre Slovákov prirodzená ako dýchanie. Bežný používateľ sa nad jej štruktúrou a formovaním nezamýšľa. Ale ku kultúrnosti patrí aj vedecké poznanie vlastného jazyka a kritický pohľad naň.