Česká vláda na svojom poslednom aprílovom zasadnutí schválila text česko-americkej Dohody o spolupráci v oblasti obrany. Uľahčuje pôsobenie amerických vojakov na území Česka a otvára cestu k základniam. Tie nepotrebujeme. Dokument, ktorého prípravu doteraz tutlali, smeruje do českého parlamentu. Aj keď súčasná koalícia ovláda jeho obe komory, možno okolo ratifikácie dokumentu zviesť zmysluplný politický boj. (standard.sk)
Najprv k povahe dokumentu. Napriek názvu dohody ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá si po súhlase oboch komôr parlamentu vyžaduje ratifikáciu prezidentom a má väčšiu právnu silu ako české zákony. Neuzatvára sa na večné časy, ale prvých desať rokov je nevypovedateľná. Je preto celkom reálne, že ňou bude Česko viazané prinajmenšom do roku 2034. Ani potom nebude politicky ľahké ju vypovedať.
Česku ukladá rozsiahle povinnosti voči USA, naopak to neplatí, čo je typická črta vazalských zmlúv. Tomu zodpovedajú aj úvahy o tom, kto ju podpíše. Na českej strane zo zákona prezident, na americkej to môže nakoniec byť iba miestny veľvyslanec. Ale premiér s prezidentom najskôr tajne dúfajú, že si podpisom vyslúžia prijatie v Bielom dome. Napriek mediálnym tvrdeniam sa o zmluve príliš nerokovalo. Je formulovaná podľa jednotnej mustry, ktorú Američania používajú po celom svete. Na českej strane ju pripravovali úradníci, starostlivo vybraní spomedzi českých atlantistov, politici by totiž ani nemali o čom vyjednávať.
O čo v zmluve ide?
Zmluva predpokladá, že na českom území vzniknú „priestory a zariadenia“, ktoré budú pod výlučnou kontrolou amerických ozbrojených síl a kam nebude mať nikto iný prístup. Ich lietadlá, plavidlá a vozidlá budú môcť „voľne vstupovať, pohybovať sa na území Českej republiky“, pričom na ich palubu „nebude možné bez súhlasu Spojených štátov vstupovať alebo ich podrobovať prehliadke“.