Ako je všeobecne známe, vo svetovom športe prebieha už niekoľko rokov sankčná vojna proti Rusku a Bielorusku. Dominuje v nej Západ, ktorý je vďaka svojmu vplyvu v športových federáciách schopný vylučovať Rusov a Bielorusov z väčšiny športových súťaží. Oficiálnym dôvodom pre vylučovanie Ruska je agresia voči Ukrajine z februára 2022, tú však Západ používa aj na sankcie voči Bielorusku. Súčasne je ale faktom, že Západ nie je v otázke porušovania medzinárodného práva bez viny a navyše, nijako nesankcionuje športovcov z Izraela, hoci izraelská zodpovednosť za extrémne porušovanie ľudských práv v Gaze dosahuje úplne novú úroveň – to zaráža zvlášť pri porovnaní s Bieloruskom. (noveslovo.eu)
V nasledujúcom texte sa budem venovať týmto témam:
Futbalový pohon na Bielorusov
Hokejové evergreeny
Bielorusko verzus Izrael
Futbalový pohon na Bielorusov
V súvislosti so sankciami proti Bielorusku vznikol nedávno veľký problém pri organizácii ME vo futsale (sálový futbal). Tie majú usporiadať Litva a Lotyšsko v dňoch 18. januára až 8. februára 2026 a na turnaj postúpilo aj Bielorusko, ktoré vyhralo svoju kvalifikačnú skupinu pred favorizovaným Talianskom. Faktom pritom je, že UEFA a FIFA umožňujú Bielorusku účasť vo svojich súťažiach, a to na rozdiel od Ruska. Úspech Bieloruska vo futsale sa však stretol s odporom v pobaltských štátoch, ktoré žiadajú voči Minsku prísnejšie sankcie. Bielorusko má skupinové zápasy ME vo futsale odohrať v Litve, avšak tamojší futbaloví funkcionári i politici ostro odmietli jeho účasť. Ešte prísnejšie sa k celej veci stavia Lotyšsko, ktoré v minulosti schválilo zákon zakazujúci organizáciu podujatí či dokonca zápasy s účasťou Ruska a Bieloruska, hoci aj pod neutrálnymi vlajkami. UEFA už „pobaltský problém“ riešila roku 2024, keď Litva odmietla odohrať kvalifikáciu na Euro 2025 v ženskom futbale proti Bielorusku. Ani jeden z týchto tímov sa však na turnaj nekvalifikoval, takže problém neeskaloval. Oveľa väčšou témou však je mužský plážový futbal: Bielorusko sa totiž kvalifikovalo na MS 2025 na Seychelách a Litva proti nemu odmietla odohrať kvalifikačný zápas.
V súčasnosti zasa Litva a Lotyšsko hľadajú kvôli usporiadaniu ME 2026 vo futsale spôsob, ako eliminovať účasť Bieloruska a súčasne si zachovať organizáciu podujatia. Vedia totiž, že existuje nebezpečný precedens z nedávnej minulosti, keď FIFA odňala Indonézii organizáciu MS vo futbale do 20 rokov kvôli tomu, že niektorí jej predstavitelia v roku 2023 vyjadrili výhrady proti účasti Izraela na turnaji. Nešlo pritom ani o oficiálne stanovisko Indonézie, avšak FIFA kvôli tomu zrušila losovanie turnaja na ostrove Bali a nakoniec zmenila aj usporiadateľa šampionátu. Prístup futbalovej federácie bol veľmi prísny a indonézski politici už vtedy poukazovali na dvojaký meter voči Rusku a Izraelu. Dvojaký meter voči Izraelu zaráža aj pri ME vo futsale. Izrael sa bez akýchkoľvek výhrad organizátorov zúčastnil na futsalovej kvalifikácii na Euro 2026, hoci vypadol už v predkole. Účasť Izraela v športových súťažiach má akiste svoje racio, najmä z hľadiska oddeľovania športu a politiky, i keď práve tento prístup otvára otázku o zmysle vylučovania Ruska. To je pre futsal skutočne obrovskou stratou, pretože RF patrí historicky medzi jediné štyri štáty, ktoré dokázali na ME vo futsale zvíťaziť (Španielsko, Portugalsko, Taliansko, Rusko). Aj na minulom Euro 2022 Rusi dominovali, v skupine hladko porazili SR 7:1 a až vo finále ich zastavilo Portugalsko (4:2).
Hokejové evergreeny
Športovým odvetvím, ktoré však trpí vylúčením Ruska a Bieloruska ešte viac než futbal je ľadový hokej. Niektorí ľudia si možno naozaj mysleli, že Rusko kvôli tlaku Západu ustúpi pri svojich politických krokoch či dokonca že hokejová súťaž KHL skrachuje; v skutočnosti sa však sankcie ukázali ako bezzubé a poškodili iba hokej samotný. Žiaľ, v hokejovej federácii IIHF takéto predstavy dominujú dodnes. Zvlášť absurdný je fakt, IIHF na rozdiel od futbalovej federácie FIFA nepovolila účasť vo svojich súťažiach ani Bielorusom. Negatívny postoj IIHF voči Minsku sa pritom manifestoval ešte pred ruskou agresiou na Ukrajine. V roku 2021 malo Bielorusko spolu s Lotyšskom organizovať MS v hokeji, IIHF však spoluorganizáciu turnaja Minsku odňala. Oficiálnym dôvodom boli otázky bezpečnosti a pandémia Covid-19, v skutočnosti však išlo o nesúhlas s prezidentskými voľbami v Bielorusku v roku 2020 a o podporu bieloruskej opozície. Samozrejme, že dané voľby a ich priebeh boli legitímnym dôvodom na kritiku Minska, ale v porovnaní s kolosálnymi zločinmi západných mocností v 21. storočí nejde o nič zásadné a nemalo by mať za následok odňatie hokejových šampionátov. Mimochodom, aj pobaltské štáty majú na svedomí viac porušení medzinárodného práva než Bielorusko, a to nielen pri koalícii ochotných v Iraku 2003.
Vylúčenie Bieloruska z hokejových súťaží po roku 2022 je obzvlášť nepochopiteľné pri porovnaní s preferenčným zaobchádzaním voči Izraelu. Izraelské zločiny v Gaze si pritom museli všimnúť niektorí členovia IIHF, avšak reagovali pokrytecky. Ich návrhy z roku 2024 však skončili úplným výsmechom – IIHF najprv namiesto zločinov v Gaze iba vágne hovorila o bezpečnosti ako o dôvode pre neúčasť izraelských hráčov na MS v hokeji, pár dní po vyjadrení však ustúpila na celej čiare a voči Izraelu účasť bez problémov umožnila. Čoskoro sa Izrael zúčastní na ďalších MS v hokeji (divízia II., skupina B) v Srbsku 29. apríla až 5. mája 2025. Zaujímavosťou bude zápas medzi Izraelom a arabským tímom zo SAE. V prípade týchto dvoch krajín sa v minulosti hokej ukázal ako vhodný nástroj diplomacie, do budúcna to už ale tak byť nemusí. Skúsme si však predstaviť, že by sa usporiadateľ, Srbsko, správal ako Litva a Lotyšsko voči Bielorusku pri ME vo futsale. Predstavme si, že by žiadalo vylúčenie Izraela z turnaja. Samozrejme, že Srbsko má dosť iných problémov a spory s Izraelom iniciovať nebude, i tak je však zrejmé, že podobné výroky by IIHF netolerovala a potrestala by ich, a to bez ohľadu na mieru izraelských zločinov v Gaze. Dôvodom zaslepeného dvojakého metra IIHF je zrejme zloženie Rady IIHF. Až na dve výnimky ju tvoria členovia z krajín Západu, ktoré zaviedli voči Rusku a Bielorusku sankcie. Rovnako tam dominujú členovia zo štátov, ktoré majú úzke vzťahy s Izraelom…
Bielorusko verzus Izrael
Sankcie voči Bielorusku a ústretovosť voči Izraelu naozaj skvele demonštrujú športový imperializmus Západu a dvojaký meter voči zvyšku sveta. Samozrejme, treba uznať, že Bielorusko v roku 2022 naozaj porušilo medzinárodné právo, keď umožnilo Moskve využiť svoje územie na útok proti Ukrajine – inak však vojnu nevedie. Dokonca ani OBSE nepovažuje Bielorusko za účastníka vojny na Ukrajine. Bieloruské zapojenie sa dá porovnať so zapojením SR do agresie proti Juhoslávii 1999, keď USA a spol. využívali naše územie na útočné akcie proti cieľom na Balkáne. S opatrným konaním Bieloruska pri vojne na Ukrajine sa však nedajú vôbec porovnávať izraelské zločiny. Konanie voči civilistom v Gaze je oveľa strašnejšie než to, čo sa deje na Ukrajine, stačí si len prečítať informácie OSN. Masakry civilistov sú nevídané a v žiadnom konflikte 21. storočia nezahynulo ani toľko novinárov ako práve v Gaze. Genocídne zločiny Izraela pranieroval Špeciálny výbor OSN ešte v novembri 2024 a nová správa OSN z marca 2025 genocídny charakter izraelského postupu znovu potvrdila. Začiatkom apríla 2025 zasa OSN konštatovala, že od obnovenia bojov v Gaze v marci Izrael zabije alebo zraní každý deň sto detí…
Na záver tak možno iba konštatovať, že väčšina sveta len s úžasom sleduje absurdity, ktoré svojím dvojakým metrom v športe Západ spôsobuje. Západní funkcionári moralizujú, avšak len voči tým druhým, a úplne ignorujú fakt, že najstrašnejšie zločiny 21. storočia majú na svedomí práve ich vlády, resp. ich spojenci. Keby sa odvolávali na oddelenie politiky a športu, mal by ich postoj určité racio, to sa však v súčasnosti čakať nedá. Kedysi dominantné západné štáty totiž rýchlo upadajú – politicky i ekonomicky a ópiom, ktoré predkladajú vlastným občanom ako náhradu, je pocit morálnej nadradenosti. Na nešťastie to presadzujú aj prostredníctvom selektívnych sankcií v športe.