Prednášky politikov na univerzitách, v rámci ktorých predkladajú a vysvetľujú akademickej obci svoje politické vízie a kroky, patria k životu univerzít, a preto vo svete nie sú výnimkou. (noveslovo.eu)
Nemám hlbšie poznatky o prednáške M. Rutteho na UK v Bratislave, ale pokiaľ sa držím informácie publikovanej na webovej stránke univerzity, tak išlo o prednášku s názvom „Building stronger defences: The path to securing our future“, teda „Cesta k našej bezpečnejšej budúcnosti“. Žiaľ, informácia o diskusii k danej prednáške je na webovej stránke veľmi stručná a nedáva predstavu o tom, či sa v aule univerzity aj skutočne diskutovalo a podľa niekoľkých citovaných viet by bolo o čom diskutovať.
M. Rutte napríklad tvrdí, že: „Predchádzanie vojne je to, o čo sa v NATO dennodenne snažíme. Aliancia dokázala ukončiť studenú vojnu, ale, žiaľ, dnes hneď v susedstve zúri horúci konflikt. Všetci chceme, aby sa boje na Ukrajine čo najskôr skončili a aby sme dosiahli trvalý mier.“
Kladiem si otázku, ako sa NATO snaží „dennodenne“ predchádzať vojne, keď je všeobecne známe, že organizácia NATO svojou podstatou odporuje Charte OSN, pretože porušuje princíp rovnej bezpečnosti členských štátov a ako vojenský blok ohrozuje európske krajiny, ktoré v NATO nie sú združené. A táto „dennodenná“ politika nerovnej bezpečnosti, vedená voči Rusku 30 rokov, nakoniec viedla k vzniku vojenského konfliktu na Ukrajine, pretože bezpečnosť Ruska bola politikou rozširovania NATO ohrozená. Diskutovali o tomto tvrdení M. Rutteho aj akademici?
Ako sa akademici v aule vyrovnali s tvrdením M. Rutteho, že „Aliancia dokázala ukončiť studenú vojnu, ale, žiaľ, dnes hneď v susedstve zúri horúci konflikt“? Ako sa to mohlo stať, že v susedstve NATO vypukla vojna, keď aliancia „dennodenne“ bojuje proti vojne? A ako sa akademici vyrovnali s tvrdením, že „Všetci chceme, aby sa boje na Ukrajine čo najskôr skončili“ a pritom bez vojenskej pomoci by konflikt na Ukrajine už dávno skončil. A dnes, keď USA chcú vojnu ukončiť, sú to európske krajiny NATO, ktoré to nechcú akceptovať.
Alebo iná citácia: „Potrebujeme obrovský nárast prostriedkov v našej kolektívnej obrane. Všetci to musíme urobiť, aby sme dokázali odstrašiť každého, koho by napadlo, že na nás zaútočí. Aby sa už nikdy nikto nepokúsil obsadiť ani jeden kilometer štvorcový Ukrajiny, ale ani žiadnej členskej krajiny NATO.“
Akademici sa mohli M. Rutteho spýtať, či náhodou nezabudol, že aj podľa Charty OSN sú všetky členské krajiny povinné viesť politiku, ktorá nevyostruje medzinárodné vzťahy, ktorá neohrozuje bezpečnosť druhých krajín, t.j. viesť politiku vzájomnej spolupráce, t.j. mierovú politiku, ktorej politika „obrovského nárastu“ vyzbrojovania zjavne odporuje.
O takejto diskusii informácia na webovej stránke nič nehovorí, a preto si myslím, že „prednáška“ M. Rutteho na UK sa premenila len propagandu a obhajobu a vyzbrojovania NATO, čo je v rozpore s Chartou OSN a tým sa aj akademický priestor univerzity premenil na priestor vojnychtivej politickej propagandy, čo zjavne podkopáva autoritu univerzity ako vedecko-výchovnej inštitúcie.