Príslušné orgány pravidelne varujú dôchodcov, aby neotvárali dvere podvodníkom a nereagovali na podozrivé telefonáty, ale zabudli nás upozorniť na podomových predajcov elixíru mladosti. (noveslovo.eu)
Stačí niekoľko kvapiek z obrazovky, a z dôchodcu je opäť pionier alebo zväzák, ktorý nad sebou počuje mohutné skandovanie „… na večné časy, a nikdy inak!“ alebo prevolávanie na slávu robotníkom, roľníkom a pracujúcej inteligencii. Teda inteligencii, ktorá sa vyvliekla zo stavovskej kazajky, lebo akúkoľvek problematiku potrebovala hodnotiť aj z triedneho hľadiska.
Isteže, pracujúca inteligencia sa po Víťaznom Novembri 89 do stavovsko-etickej kazajky ochotne a hrdo vrátila. Posivenému svedkovi sa však zdá, že jej v nej začalo byť tesno. Po novinároch, politológoch a hercoch sa z nej vymotali psychológovia/psychiatri, zástupcovia akademickej obce, učitelia i školskí pracovníci a médiá isto s radosťou privítajú ďalších zástancov hodnotenia odbornej problematiky nielen z úzko profesijného pohľadu. Na Novembrových námestiach sme síce vykrikovali, že politika do škôl nepatrí, ale nemôže to platiť pri postupnom napĺňaní Korčokovej vyhrážky: „Toto vám nezabudnem!“ Odkázal to všetkým, ktorí mu zabránili, aby z bývalého Pionierskeho paláca zohrával voči Ficovej vláde takú úlohu, akú s požehnaním Bruselu zohrávala nedávna gruzínska prezidentka voči tamojšej vládnucej strane Gruzínsky sen.
Čo nemohol urobiť Ivan Korčok z honosných palácových komnát, musí dodatočne urobiť ulica, hoci mala byť iba komparzom. Učitelia odôvodnili priloženú ruku k dielu tým, že napätie v spoločnosti negatívne ovplyvňuje psychiku žiakov. Akosi pozabudli, že na vzbĺknutie konfliktu sú potrební najmenej dvaja hráči, a ušlo im, že mainstreamové médiá účastníkom sporu až prihorlivo poskytujú mikrofóny, aby hromami-bleskami privolali a pripútali publikum k obrazovkám. Učitelia chcú chrániť duševné zdravie svojich zverencov, ale môže sa im zdôveriť žiak s chaosom v hlave, keď vlajočkami a inými symbolmi na odeve oznamujú, na čej strane bojujú?
Takmer v každej profesijnej oblasti kariéru v minulosti ovplyvnila odpoveď na otázku: „Súhlasíte so vstupom vojsk Varšavskej zmluvy na územie Československa?“ Preverovaný si naozaj rozmyslel, čo odpovie… Ktovie, koľko podpisov na Otvorených listoch premiérovi pribudlo z obavy, že nepodpísanie by kolegovia mohli vnímať ako súhlas s konaním vlády. Či by išlo o súhlas „novica“ v danej oblasti, ktorý má rodinku a hypotéku na pleciach, alebo o súhlas spolupracovníka pred dôchodkom, dobrú atmosféru v kolektíve, pardon, v tíme či v komunite, by to nevytvorilo. Navyše v čase personálnej racionalizácie v rámci nutných konsolidačných opatrení…
Kópie sa konečne dočkal aj niekdajší Pozývací list. Nie bohvieako dokonalej, ale o charaktere pisateľky vypovedajúcej rovnako. Poslankyňa Veronika Remišová listom požiadala predsedníčku EK Ursulu von der Leyenovú o dohľad nad Slovenskom. „V tejto súvislosti si dovoľujem obrátiť sa na Vás so žiadosťou o dôsledné sledovanie vývoja na Slovensku, ako aj o vykonanie všetkých krokov, ktoré je v zmysle Vašich kompetencií možné uskutočniť na úrovni Európskej únie.“ (https://www.hlavnydennik.sk, 22. 1. 2025)
Nie, nepožiadala o bratskú internacionálnu pomoc, lebo v čase hybridných vojen sa dajú výdobytky kapitalizmu zachrániť aj menej hrmotne…