Už tretí deň sa rozoberá jedno neslušné, ale bezvýznamné odmietnutie podať ruku, ktoré by v príčetnej spoločnosti ledva stálo za pozornosť. (facebook.com)
Hystericky sa tomu venujú obe strany. Mňa však vyrušuje tendencia jednej vydávať to za „odvážne gesto“.
Odvaha je vedome urobiť niečo, za čo môžem poniesť následky. Odvaha je zaštítiť niekoho pred rozzúreným psom či človekom, vyniesť niečo alebo niekoho z horiaceho domu. Odvaha je stáť si za svojim aj proti väčšine, ktorá ma za to môže ostrakizovať. Odvaha je niesť si materiálne dôsledky toho, že neurobím veci, ktoré považujem za nemorálne.
Tu sa podobne ako v ďalších takýchto prípadoch, ktoré oslavuje časť tlače, vyhlasuje za odvážne urobiť niečo, čomu jedna polovica politicky aktívnej spoločnosti bude tlieskať a predniesť k tomu pár klišé, ktoré táto časť spoločnosti neustále opakuje.
Kričať to, čo časť tlače kričí o športovcoch, čo sa politicky vyjadrujú, o rôznych verejných protestných výkrikoch aj o sebe samej je degradácia slova odvaha.