Piata kolóna je termín, ktorý označuje skupinu ľudí navonok vystupujúcu ako súčasť zriadenia alebo štátu, ale v skutočnosti jej aktivity smerujú k jeho oslabeniu alebo dokonca zničeniu. Obávam sa, že táto charakteristika v plnej miere sedí na súčasnú slovenskú opozíciu, ktorá ešte nikdy nebola taká deštruktívna. (facebook.com)
Táto vládna koalícia má veľa slabín, ktoré treba oprávnene kritizovať. Ale nie je možné, aby opozíciu reprezentovala partička bezcharakterných indivíduí, ktoré sa riadia heslom „čím horšie, tým lepšie“, ktoré sú napojené na zahraničné mocenské kruhy a ktoré Slovenskú republiku nepodržia ani v najťažších chvíľach, keď sú podkopávané jej základné štátne záujmy. Žasnem, ako sa títo ľudia pri akomkoľvek spore stavajú na stranu Washingtonu, Bruselu, Prahy či Kyjeva, ako obhajujú a reprezentujú ich pohľady, akoby ani nemali vlasť. A nie je náhoda, že práve oni, ktorí tento štát nikdy nechceli a ktorí sa s jeho existenciou iba „zmierili“ (zmieriť sa môžete s chorobou alebo iným neželaným či trpeným stavom), majú tú drzosť pokrikovať po súčasných predstaviteľoch Slovenska, že sú vlastizradcovia a kolaboranti iba preto, že bojujú za fundamentálne záujmy nás všetkých: aby tu bola prosperita, aby tu bol mier a aby sa dodržiavali dohody.
Stavať sa na stranu arogantného ukrajinského prezidenta, ktorý sa nám za našu štedrú pomoc odvďačil tým, že nám stopol tranzit plynu a ktorý nás paranoidne obviňuje, že sme na pokyn Putina spustili druhý front, je niečo také šialené a zvrátené, že sa to vymyká všetkým predstavám o pôsobení opozície v demokratickom štáte. Práve konanie proti ekonomickým záujmom krajiny spĺňa všetky definičné znaky vlastizrady. Napokon, bývalý minister obrany a súčasný líder Demokratov Jaro Naď podozrivý zo sprenevery štátneho majetku o tom niečo musí vedieť – preto tak horlivo, zúrivo a spotený od strachu útočí na súčasnú vládu, ktorá sa snaží napraviť ním napáchané škody, ako na vlastizradcov. To, čo vyvádza naša piata kolóna, som nevidel v žiadnom inom štáte. Tam je nemysliteľné, aby opozícia behala po zahraničných inštitúciách a ohovárala vlastný štát, aby povzbudzovala cudzie mocnosti, aby čo najviac uškodili našej vláde, aby prejavovala pochopenie pre kroky, ktoré našu republiku nielen poškodzujú, ale porušujú základné medzinárodné normy.
Naša piata kolóna dezinterpretuje aj príčiny konfliktov so Slovenskou republikou. Michal Šimečka, Ivan Korčok či Branislav Gröhling tvrdia, že Ficova vláda poškodila vzťahy s Českou republikou. Ficova vláda neurobila nič, aby sa tieto vzťahy zhoršili, nevyslala nijaký nepriateľský signál, nenavrhla žiadne obmedzenie kontaktov a ani sa nemieša do vnútorných záležitostí ČR. Takisto vyjadrenia, že Robert Fico vyvolal roztržku s Volodymyrom Zelenským a urazil ho, sú hrubým zavádzaním, keďže sa dá ľahko vystopovať sled udalostí a dokázať presný opak. Táto deštruktívna partička v ničom neťahá za jeden povraz s vládnou koalíciou a v zahraničí nikdy nereprezentuje Slovenskú republiku, ale iba samých seba. V honbe za zosadením vlády už stratili akékoľvek zábrany. Dokonca sú takí drzí, že začali šíriť falošný naratív, že nenávisť sa na Slovensku začala šíriť až po atentáte na premiéra – akoby to nebolo ich bezcharakterné štvanie verejnosti, ktoré ho vyvolalo.
Táto chorá spoločnosť na pokraji rozkladu veľmi potrebuje alternatívu. No nemôže ju priniesť deštruktívny gang, ktorý útočí na samé základy spoločenského zmieru, ktorý nemá nijaký program pre Slovensko a je posadnutý jediným cieľom: ako poraziť Fica (ako znie aj názov jedného slaboduchého manuálu z pera glosátora Samuela Marca). Čo bude potom, sami netušia, ale podobne ako ich niekdajší idol a teraz už právoplatne odsúdený daňový podvodník Andrej Kiska sa usilujú iba o to, ako prevziať moc. Pritom nám už niekoľkokrát dokázali, že nevedia vládnuť, že vedia robiť iba prevraty podľa manuálu tzv. farebných revolúcií, že si dokonca ani nedokážu udržať moc, iba ju získať. A čo povedať o takých opozičných stranách, ktoré vo svojich vyhláseniach otvorene odmietli aj takú všeobecne prospešnú misiu akou nepochybne sú mierové rokovania na Slovensku? Kto so srdcom a rozumom na pravom mieste môže odmietať mier? Iba tí, ktorí chcú škodiť a ničiť.
Ak to takto pôjde ďalej, tento politický systém sa do niekoľkých rokov rozloží. Zúrivosť až nepríčetnosť opozície už dávno prekročila všetky hranice slušnosti, ktorou sa tak radi účelovo oháňajú. Povedzte mi, načo bolo dobré zverejniť nahrávky pokúšajúce sa o diskreditáciu vládnej koalície, práve počas najkrajších sviatkov pokoja a lásky? To ste sa tak báli, že tá nenávisť za tri vianočné dni vyprchá a že ju treba živiť a udržiavať ako večný oheň primitívnych kmeňov? Až tak veľmi si neveríte? Pritom tie nahrávky nie sú v ničom prelomové, ide o kauzy, o ktorých sa široko diskutovalo už pred troma rokmi. Ich pôvodcovia sa zbabelo skryli za sukne svojich žien a aby zakryli nelegálnosť ich zhotovenia, naďalej šíria rozprávku, že tie kamery tam boli nainštalované pre pytliakov.
Preto sa z princípu nebudem týmito špinavosťami zaoberať. Odmietam legalizovať protiprávnu činnosť a úprimne ma desí, ak nejaký fanatický politický aktivista hecuje verejnosť a schvaľuje zverejňovanie podobných nechutností so slovami „nech ľudia vidia, ako sa rozprávajú, keď tam nie sú kamery“. Toto tu chcete zaviesť? Ste aj za to, aby sa nahrávali stretnutia politikov Progresívneho Slovenska s predstaviteľmi firmy Eset? Ste zvedaví, o čom sa bavia niektorí slovenskí poslanci na americkej ambasáde? Chceli by ste vedieť, ako sa advokát Kubina rozpráva so svojimi klientmi? Alebo si naozaj myslíte, že Zuzana Čaputová sa v súkromí rozpráva tak ako v starostlivo zinscenovanom filme Mareka Šulíka?
Kam sme sa to dostali? Právo na súkromie nie je otravná formalita, ktorá sa dá obísť, je to základné ľudské právo. Za právny štát sa nedá bojovať nelegálnymi prostriedkami. Život nie je reality show, každý z nás hovorí v súkromí uvoľnenejšie. A všetci zároveň vieme, prečo vznikli tieto nahrávky. Nie preto, aby zvíťazila spravodlivosť – tú to skôr poškodí. Ale iba preto, aby sa pokúsili poštvať proti sebe Roberta Fica a Petra Pellegriniho a vyvolať predčasné voľby. Som presvedčený, že obaja sú dostatočne zrelí muži a skúsení politici, aby na takúto udičku neskočili. Je jasné, že títo dvaja nikdy nebudú kamaráti, ale ich vzťah je dostatočne profesionálny – na rozdiel od predchádzajúcej garnitúry, keď sa nadutá prezidentka nebola schopná stretávať nielen s predstaviteľmi opozície, ale neskôr už ani vo formáte troch najvyšších ústavných činiteľov.
Slovensko potrebuje serióznu, kompetentnú a konštruktívnu opozíciu. Ale nie takéto zákerné klbko hadov, ktoré ani nevie, kde má vlasť. Nezabúdajme, že tieto špinavé praktiky vniesol do slovenskej politiky Igor Matovič a jeho dedičia – PS, SaS a Demokrati – ich nielenže prevzali, ale aj rozšírili a prehĺbili. Nepoďme touto cestou. Musí existovať súbor základných štátnych záujmov, ktoré v mene politického boja nikto nezneužije a ktoré zostanú posvätné pre všetkých. Stále volám po takejto spoločenskej zmluve a po dohode o všeobecne záväzných základných pravidlách.