Štandard pri príležitosti Vianoc a Nového roka otvára sériu kľúčových textov za uplynulých 12 mesiacov. Podporiť tvorbu ďalších môžete kúpou predplatného. Komentár Jaroslava Danišku sme pôvodne publikovali 17. novembra 2024.
Pri 35. výročí pádu komunizmu nemá už taký zmysel vracať sa späť, ale skôr sa pozerať okolo a dopredu: uvažovať o stave režimu a slobody dnes.
Vládnuci režim na Západe, u nás aj napriek prehrám vo voľbách, reprezentujú liberáli a progresívci. Oni definujú, čo je to právo a bezprávie, za čo sa oplatí chodiť na námestia, čo je hodné protestu a čo ohrozuje demokraciu, u nás odkaz Novembra. Na ich čele stoja herci, celebrity a liberálni politici.
Ešte stále to platí, ale už sa to otriasa.
Napokon, ľudia spojení s Novembrom 89 nie sú názorový monolit. Ivan Hoffman, Ján Čarnogurský, Heňa Hrinková, Vladimír Palko a niektorí ďalší, ktorí patria ku politickej generácii Novembra 89, nie sú za jedno s liberálmi a píšu do Štandardu. Keď sa robia programy k Novembru alebo rozdávajú ceny, na tieto mená sa zväčša zabúda. Vieme prečo.
A naopak, je v tom už celé roky štipka nevkusu, keď mnohí z hercov a celebrít, ktorí patrili k prominentom režimu do Novembra ’89, sa stali jeho hovorcami a tvária sa, akoby komunizmus porazili oni.
Človek by čakal, že ku spomínaniu na pád komunizmu patrí kúsok pravdy a pokory. Rovnako ako úcty k tomu, že symbolom zmeny režimu u nás neboli herci, ale disidenti a väzni, ktorí ukázali odvahu počas komunizmu. A nebolo to len logo VPN, ale aj logo Čarnogurského KDH.
Tohtoročné výročie Novembra prichádza v zvláštnom čase. Hoci ešte chvíľu platí prvá veta tohto článku, vo svete sa už rúca liberálny svetový poriadok.
Progresivizmus zdrvujúco prehral v Amerike, vyčerpaný a podlomený stojí v Anglicku, Nemecku či Francúzsku.
Iné výročie
Liberálny poriadok nekončí preto, že by našiel premožiteľa, že by ho zvonku vojensky niekto porazil a zničil, ale podobne ako komunizmus, aj liberálny poriadok sa začína rozpadať zvnútra.
Trump znamená triumf neliberálnej demokracie, píše britský filozof John Gray, Trumpov návrat označuje koniec éry, pridáva sa k nemu americký novinár Ross Douthat.
Mnohí si to ešte neuvedomili, ale je viac ako možné, že práve zažívame ďalší 17. november, keď sa niečo končí a niečo nové a neznáme začína. Neuvedomujú si to najmä ľudia, ktorí si myslia, že opäť zažívajú zápas podobný Novembru 1989. Mýlia sa rovnako, ako sa mýlil Dubček, keď si myslel, že v Novembri 1989 pokračoval August 1968. Najviac to platí pre hercov a spevákov.
Nie je podstatné, že mnohí si ešte neuvedomujú, že vanú nové vetry zmeny. Veď to si mnohí neuvedomovali ani v týchto dňoch pred 35 rokmi. Konkrétny dátum nie je taký podstatný, ten raz vyberú historici.
Nenechajte sa rušiť, že naši progresívci žijú ešte v časovom posune. Tak to bolo aj s Jakešom a s Vasilom Mohoritom, aj oni žili v inom čase, a to dokonca aj oproti Gorbačovovej Moskve. Ale to nič neznamenalo. K zmene už došlo a aj Slovensko ju napokon prijalo.
Nasledujúca úvaha je venovaná hlbokej zmene našich čias. Spomínaný John Gray si myslí, že je rovnako vážna a zásadná, ako bola zmena v roku 1989.
Najskôr krátka poznámka o tom, že úpadok liberalizmu a jeho vnútornú premenu videli mnohí už vopred.