Gogoľ nedá človeku vydýchnuť ani na tie Vianoce. (standard.sk)
V predvianočnom príbehu od Nikolaja Vasilieviča Gogoľa nájdeme prvky ľudovej rozprávky, plnej žartovných momentov. Najprv čert ukradne z predvianočnej oblohy mesiac a schová si ho do vrecka. Krajinu zahalí také šero, že ešte striga podskočí od ľaku, keď sa obzerá v zrkadle. Vznikne akoby paralelný, naivný svet, kde sa dejú samé čudné veci. A nejde len o luxusné črievičky, ktoré si ako dôkaz lásky vypýta dedinská krásavica bez vízie, kam v nich bude chodiť.
Poviedka Noc pred Vianocami je súčasťou zborníka Večery na lazoch neďaleko Dikaňky, ktorým Gogoľ v roku 1831 odštartoval pôsobenie na literárnej scéne. Povinnú jazdu v podobe prvého neúspechu už mal dávno za sebou. Jeho epická báseň Ganc Kjuchelgarten v štýle nemeckých romantikov vyšla pod pseudonymom dva roky predtým a kritika ju rozsekala s jasným odporúčaním. Autor by mal na písanie doživotne zabudnúť. Zlomený Nikolaj Vasilievič skúpil celý náklad svojej prvotiny a spálil ho. Pálenie rukopisov ako nástroj sebakritiky využije viackrát aj budúcnosti. Pár dní pred jeho odchodom na večnosť v plameňoch skončí aj pokračovanie Mŕtvych duší. Práca nad ním potrvá dlhých desať rokov, ale nepredbiehajme. Dovtedy sa v živote Gogoľa udeje veľa iných dobrodružstiev.
„Toto je koniec, ešteže to nečítal Alexander Sergejevič. Veď kde je on, a kde ja…“ teatrálne zhliadol autor hore na strop a potom dole na krb, kde veselo tancovali plamene a stránky s Gancom Kjuchelgartenom premieňali na popol. Veru, z búrliváka Puškina už bola žijúca legenda. Verše písal ako Mozart skladby, v podstate bez škrtov, a mal priam neskutočný záber. Pýta sa pripomenúť, že nielen umelecký. Kam vtrhol Puškin, tam to proste zovrelo. Dámy zrýchlili tempo v kmitaní vejármi a páni sa napružili v očakávaní ďalšieho škandálu. Gogoľ bude presný opak. Na návštevách sa bude tváriť, že spí, alebo potrápi prítomných všakovakými ponosmi. V šomraní má už v mladom veku vybudovaný celý repertoár – od jedla až po zdravotné neduhy. Ako hosť a spolubesedník bude neznesiteľný, čo sa všeobecne známe stane až potom, čo zahviezdi poviedkami na ľudové motívy.
Drzosť romantika
Ruská literárna scéna vtedy naozaj žila Puškinom. Jeho veršami, témami, štýlom aj provokáciami. No a tejto celebrite v jedno januárové popoludnie roku 1829 zaklopal na dvere akýsi Gogoľ. V koženej kabele niesol rukopis spomenutej epickej básne, s rozbúšeným srdcom a zatajeným dychom čakal, že mu prídu otvoriť.