Pamäti nemeckej kancelárky odhaľujú, kto môže za to, že NATO sa rozhodlo provokovať Rusko. (standard.sk)
Niektorí sú toho názoru, že pamäti Angely Merkelovej s názvom Sloboda, ktoré nedávno vyšli, sú len 700 strán nudy.
Ale kdeže! Nájdeme tam napríklad fascinujúce podrobnosti o tom, ako sa Západ dostal do súčasného hororu vojny na Ukrajine, ktorá je zástupnou vojnou Západu s Ruskom.
A dozvieme sa, aká bola úloha Angely Merkelovej.
Čo sme vedeli ešte pred vyjdením pamätí
Zhrňme, čo sme vedeli ešte pred vyjdením pamätí. Vedeli sme, že na samit NATO v Bukurešti v roku 2008 šiel americký prezident George W. Bush so zámerom presadiť schválenie prístupového procesu, aby sa Ukrajina a Gruzínsko mohli stať členmi NATO. Schváliť prístupový proces znamená schváliť Akčný plán pre členstvo (Membership Action Plan, teda MAP). Schválením MAP sa začína nezvratný proces prijatia do NATO.
Vedeli sme, že Angela Merkelová odchádzala na samit so zámerom zabrániť schváleniu MAP pre obe krajiny. A vedeli sme aj prečo. Pretože si bola vedomá toho, že zámer prijať Ukrajinu do NATO by považoval ruský prezident Putin za vyhlásenie vojny. Tak o tom neskôr hovorila.
Rozhodnutie Merkelovej zabrániť schváleniu MAP považujeme za chvályhodný čin. Rovnaký postoj zastával aj francúzsky prezident Nicolas Sarkozy.
A vedeli sme, že Angela Merkelová sa na samite naozaj postavila zásadne proti schváleniu MAP pre Gruzínsko a Ukrajinu.
A vedeli sme, že preto samit MAP neschválil. A že miesto MAP schválil „iba“ politickú deklaráciu, ktorá hovorila, že všetky členské štáty NATO sa dohodli, že Ukrajina a Gruzínsko budú členmi NATO. Len sa nepovedalo kedy.
A vedeli sme, že tento kompromis napokon vojne nezabránil. Samity NATO v ďalších rokoch totiž opakovali zámer rozšíriť NATO na Ukrajinu. Potom prišiel Majdan a proces, v ktorom sa cez vyzbrojovanie zo strany USA Ukrajina menila síce nie na člena NATO de iure, ale za člena de facto. A v roku 2022 prišla ruská invázia.
Čo sme nevedeli, bolo to, kto na bukureštskom samite zohral kľúčovú úlohu pri schválení onoho prísľubu členstva Ukrajiny v NATO. Kto navrhol tú vetu „Ukrajina a Gruzínsko budú členmi NATO“ do záverečného komuniké?
Po prečítaní Merkelovej pamätí vieme, kto to bol. Bola to opäť ona sama.
Ako Merkelová nastavila pascu sama sebe (a nám)
Na samite Angela Merkelová zásadne odmietla schválenie MAP. Zároveň však cítila, že treba pristúpiť na nejaký kompromis. Merkelová v pamätiach píše: „Aby som vyvrátila dojem, že som nikdy nechcela, aby Ukrajina a Gruzínsko vstúpili do NATO, prehlásila som: ‚Aj tieto dve krajiny sa jedného dňa stanú členmi NATO.‘“
Vtedy si všimla, že prezident Bush si napísal poznámku. Po Merkelovej prejave jej poslal lístoček s jej výrokom v angličtine: „One day they will become members of NATO.“
Potom sa jej Bush spýtal, či súhlasí, aby sa tá veta dostala do komuniké. Pod podmienkou, že MAP nebude schválený, Merkelová súhlasila.
Lech Kaczynski ju ešte poprosil, či by mohla byť formulácia „jedného dňa“ vynechaná, s čím tiež súhlasila.
Merkelová teda tvrdí, že aj ona chcela Ukrajinu a Gruzínsko v NATO, len to nechcela hneď. Ale zároveň si želala, aby na samite „nepadlo vôbec žiadne prehlásenie o perspektíve členstva Ukrajiny a Gruzínska v NATO“.
Merkelová teda aj tušila, že sa rodí vojnová katastrofa, aj sa tomu snažila zabrániť, aj svojou polovičatosťou k tej katastrofe prispela.
Merkelová vedela, že aj kompromis znamená hrozbu vojny
Už sme spomínali, že Merkelová si bola vedomá, že schválenie zámeru rozšírenia NATO na Ukrajinu by považoval Putin za vyhlásenie vojny. Merkelová to v pamätiach fakticky potvrdzuje.
Píše: „Skutočnosť, že NATO im (Ukrajine a Gruzínsku) dalo všeobecný prísľub budúceho členstva, bola pre Putina potvrdením, že sa Ukrajina a Gruzínsko členmi NATO stanú, čo bral ako vyhlásenie boja.“
Teda Merkelová potvrdila svoje minulé výroky z médií, len použila miesto slova „vojna“ slovo „boj“.
Toto Merkelovej priznanie je dôležité, lebo vyvracia (ako množstvo iných dôkazov) všeobecne šírenú lož západných elít tvrdiacich, že neskoršia ruská invázia nijako nesúvisí so zámermi rozšíriť NATO na Ukrajinu.
A Merkelová potvrdzuje, že nielen samotný MAP by znamenal hrozbu vojny, ale hrozbou vojny bol i onen všeobecný prísľub, ktorý sama sformulovala a na Bushov tlak aj odsúhlasila.