Európania si myslia, že Američania ich môžu zachraňovať, ale to fakt len snívajú, hovorí expert na zbrane a bývalý námestník amerického ministerstva obrany pre obchodno-bezpečnostnú politiku Stephen Bryen. (standard.sk)
Niekoľko dní po tom, ako prezident Biden povolil Ukrajine použiť americké rakety ATACMS na útok na ruské územie, Rusko odpovedalo v skorých ranných hodinách 21. novembra vlastným, neobvykle ničivým raketovým úderom. Cieľom bol podzemný výrobný závod Južmaš v Dnipre, kde Ukrajina vyrába rakety a ich časti na použitie vo vojne s Ruskom. Zariadenie bolo údajne opevnené a dostatočne hlboko pod zemou, aby sa považovalo za nezraniteľné voči takémuto druhu útoku. Miestni obyvatelia a zamestnanci, ktorí boli svedkami útoku, však tvrdili, že cieľové podzemné dielne boli úderom úplne „rozprášené“, zatiaľ čo obyvatelia vzdialených častí mesta uviedli, že náraz bol ako zemetrasenie, a hlásili praskliny v domoch. Na videozázname útoku je vidieť šesť samostatných úderov v rýchlom slede za sebou ako jasné svetlá na tmavej oblohe klesajúce rýchlosťou, ktorú pozorovatelia označili za „ohromujúcu“. Záhadou útoku bolo, že na žiadnom zo šiestich miest dopadu nebolo vidieť ani počuť žiadne výbuchy.
Po niekoľkých hodinách špekulácií prezident Putin v celonárodnom televíznom prejave oznámil, že zbraň použitá pri útoku nebola obyčajnou raketou, ale novým typom hypersonickej zbrane, ktorú Rusi nazvali „Orešnik“, teda Lieska. Tvrdil, že pri údere sa bojová hlavica pohybovala rýchlosťou Mach 10, teda viac ako dvanásťtisíc kilometrov za hodinu, a že proti tejto novej zbrani sa nedá brániť žiadnou v súčasnosti existujúcou obrannou technológiou. Západní experti neskôr dospeli k záveru, že k výbuchu nedošlo preto, lebo hlavice nenesú výbušniny – masívnu deštrukciu na mieste spôsobila skôr tlaková vlna spôsobená obrovskou kinetickou energiou pri náraze.
Aby som lepšie pochopil, čo je Orešnik za zbraň a aké sú jej dôsledky pre vojnu na Ukrajine a širší konflikt Ruska s NATO, rozprával som sa so Stephenom Bryenom, expertom na zbrane a bezpečnosť s 50 rokmi skúseností vo vláde a v priemysle. Okrem iných vysokých funkcií pôsobil v Capitol Hill ako vedúci pracovník Výboru pre zahraničné vzťahy Senátu USA, v Pentagóne ako námestník ministra obrany pre obchodno-bezpečnostnú politiku, v súkromnom sektore ako prezident nadnárodnej obrannej a technologickej spoločnosti a ako zakladateľ a prvý riaditeľ Bezpečnostného úradu pre obranné technológie (DTSA), vládnej agentúry USA zodpovednej za koordináciu bezpečnosti obranných technológií. V súčasnosti pôsobí ako vedúci pracovník Centra pre bezpečnostnú politiku, neziskového think tanku vo Washingtone, a píše pre Asia Times. Pred koncom rozhovoru sme sa dotkli aj toho, ako je Európa pripravená na vojnu s Ruskom, dôsledkov Trumpovho zvolenia na potenciálne urovnanie situácie na Ukrajine a ambivalentnej budúcnosti NATO.
Čo nám môžete povedať o novej ruskej rakete Orešnik, ktorá bola nedávno prvýkrát použitá na cieľ v Dnipri?