Sudkyňa Dana Jelínková Dudzíková poukázala na skutočnosť, že vytváranie zoznamov konšpirátorov rôznymi osobami považuje európska legislatíva o dezinformáciách za rizikovú činnosť a nežiaduce správanie, ktoré má za cieľ ovplyvňovať mienku verejnosti. (standard.sk)
Spory o podstatu toho, čo vlastne je alebo nie je dezinformácia, by mala aspoň v nejakej miere ukončiť legislatíva Európskej komisie, ktorá sa zameriava na potláčanie tohto fenoménu v spoločnosti. Rôzne výklady pojmu totiž môžu slúžiť, a vo veľkej miere aj slúžia, na rôzne informačné operácie, ktoré majú ohýbať verejnú mienku v prospech určitej politiky či ideológie.
Dezinformácia a jej právne aspekty boli predmetom panelovej diskusie organizovanej Právnickou fakultou Univerzity Komenského s názvom „Ohýbanie pojmu dezinformácia v modernej spoločnosti“, v ktorej vystupovala okrem iných právnych expertov aj sudkyňa Jelínková Dudzíková.
Sudkyňa Správneho súdu v Bratislave a členka Súdnej rady SR Jelínková Dudzíková poukazuje v tomto smere na Kódex proti šíreniu dezinformácií, ktorý predstavila v roku 2018 Európska komisia. V roku 2022 sa pretavil do podoby Posilneného kódexu dezinformácií, ktorý stanovuje záväzky a opatrenia zamerané na boj proti online dezinformáciám.
Dezinformácia má štyri kategórie
Kódex rozdeľuje dezinformácie do štyroch kategórií, a to misinformácie alebo nesprávne informácie, dezinformácie, informačné ovplyvňovacie operácie a zahraničné zasahovanie do informačného priestoru.