Zvrhnutie Bašára al-Asada vojde do histórie ako jedna z najcynickejších operácií mocností na Blízkom východe. (standard.sk)
Damask bol dlho v našich končinách synonymom exotiky a orientu, pre kresťanov spojený s Jánom Krstiteľom, v posledných rokoch však najmä nekonečnej vojny a zomierania, presnejšie niekoľkých zástupných vojen súčasne a tiež masívnej migračnej vlny. Na pozadí vojny v Sýrii sa odohrala aj krátka vojna medzi Američanmi a ruskými vagnerovcami, Turci zostrelili stíhačku Rusom, Iránci tu viedli vojnu so Saudmi, na území Iraku a Sýrie operoval Islamský štát, ale islamisti dlho nedokázali poraziť autoritársky režim Bašára Asada.
A naraz sa všetko zmenilo za niekoľko dní. Svet ostal v úžase, veľmoci mlčali, Asad sa prekvapivo vzdal moci a odletel do Moskvy, Izrael rýchlo konal.
Rozmotať klbko toho všetkého je takmer nemožné, ale niečo sa už popísať dá a vyvoláva to úžas.
Keď Západ oslavoval pád sýrskeho diktátora Bašára Asada, hlavný blízkovýchodný chránenec USA a Európy v regióne – Izrael – bombardoval zvyšky sýrskej vojenskej infraštruktúry. Letiská, zariadenia protivzdušnej obrany, tanky, muničné sklady, všetky vojenské ciele. Podľa tamojších svedkov Sýrii vo výzbroji prakticky nič nezostalo.
Izrael tiež bleskovo rozšíril okupáciu Golanských výšin, keď zabral vrchol hory Hermon. Ide o najvyšší vrch Sýrie, ktorý Jeruzalemu poskytne neobmedzenú možnosť sledovať celú krajinu. Predtým mal Izrael v radarovom pokrytí Sýrie za Hermonom slepý bod.
Vojenské základne Ruska a Ameriky, tie prvé legálne, druhé nelegálne, existujú naďalej. Svoje ciele si napĺňa aj Turecko, o niečom vypovedá víkendový Erdoganov výrok, že na svete sú iba dvaja veľkí štátnici – on a Putin.
V prípade Izraela ide o nelegálny postup. Nekoná v sebaobrane, ani pod mandátom OSN. No robí tak po nedeľňajšom vyhlásení premiéra Benjamina Netanjahua, ktorý bez okolkov priznal, že Asadov pád je priamym dôsledkom izraelských úderov na jeho spojencov Irán a Hizballáh.
Má pravdu, Izrael nateraz dosiahol hegemóniu v Levante. Kontúry toho, čo tým vznikne, ešte len ťažko odhadovať.
Pokračujúca deštrukcia Asada a Sýrie Izraelom však podčiarkuje cynickosť motívov. Cieľom nebolo krajinu oslobodiť, ale zničiť. Konanie Izraela tiež obnažuje politiku Západu, ktorý sa tvári, že zosadenie Asada je výdobytkom, no pritom nedokáže odsúdiť agresiu Jeruzalema.
Turecko-izraelská spolupráca a kalkul Ruska
Ak hodnotíme iba koniec Asadovho režimu, ktorý trval od roku 1972, keď sa moci ujal jeho otec, víťazmi v regióne sú Turecko a Izrael.