Začiatkom decembra 2024 prišlo v Rumunsku k zásadnému kroku, ktorým sa prelamuje ďalšie z demokratických pravidiel v Európe: ústavný súd tam totiž zrušil proces prebiehajúcich volieb prezidenta kvôli údajne vonkajším zásahom do volieb. Pripomeňme, že v prvom kole volieb 24. novembra 2024 zvíťazil „populista“ Calin Georgescu so ziskom skoro 23 % hlasov pri volebnej účasti 51 %. Do druhého kola postúpila ešte centristická kandidátka Elena Lasconi s vyše 19 %, zatiaľ čo premiér Marcel Ciolacu neuspel. Nad výsledkom vyjadrili nevôľu vplyvné sily na Západe a začalo sa hovoriť o dôvode pre takýto výsledok volieb – ako obvykle, bola ním ruská propaganda a dezinformácie na sociálnych sieťach. Novinkou sa ale stalo to, že kvôli vonkajším zásahom bol zrušený volebný proces, v ktorom viedol ten „nesprávny“ kandidát. Vo svojom rozhodnutí č. 32 zo 6. decembra 2024 vyhlásil Ústavný súd Rumunska (ÚS) zrušenie volieb ako celku a prípravu nových, pričom súčasný prezident Klaus Iohannis zostane prezidentom až do nástupu novozvoleného prezidenta. Vzhľadom na mimoriadnu závažnosť rozhodnutia bolo dôležité, aby výroky súd presvedčivo odôvodnil. Lenže argumentácia v rozhodnutí nebola zďaleka tak sofistikovaná, ako by sa dalo očakávať, naopak, vznikol dojem, že ide o povrchné floskuly bez vysporiadania so serióznymi protiargumentmi. (noveslovo.eu)
V nasledujúcom texte sa budem venovať týmto témam:
Odôvodnenie rozhodnutia a jeho „newspeak“
Nerovnosť príležitostí kandidátov vo voľbách
Slobodný charakter hlasovania a sociálne médiá
Rušene volieb ako demokratická rutina?
Odôvodnenie rozhodnutia a jeho „newspeak“
Hneď v bode 1 svojho rozhodnutia poukázal ÚS na správy rôznych rumunských tajných služieb o ruskom zasahovaní do volieb ako na dôvod pre tento ústavný spor. V bode 2 ďalej poukázal na príslušný spis, ktorého sa problém týka a v bode 3 pokračoval popisom relevantných rumunských predpisov, upravujúcich volebný proces. V bode 4 zasa zdôraznil zvrchovanosť ústavy a konštatoval, že on sám dohliada na dodržiavanie pravidiel volebného procesu. V bode 5 ďalej spomenul, že zobral na vedomie správy tajných služieb. Problém však spočíval v tom, že ÚS síce zobral správy tajných služieb na vedomie, ale kriticky sa s nimi nevysporiadal. Pritom treba zdôrazniť, že tajné služby vedú nominanti prezidenta a vlády, ktorí zjavne nemajú „populistu“ Calina Georgesca v láske. Problémom tiež je, že správy tajných služieb bývajú plné utajovaných informácií, ktorých pravdivosť možno len ťažko overiť. Aj na Slovensku poznáme príklady dokumentov od tajných služieb, ktorých zdroje zostali pred verejnosťou utajené. Veľmi dobre si napr. pamätáme „odôvodnenie“, ktoré poskytol v marci 2022 NBÚ pri blokovaní nepohodlných webov, keď identifikoval „škodlivú aktivitu“, ale dôkazy nešpecifikoval, len uviedol, že spadajú pod stupeň utajenia „Tajné“ a „Dôverné“. Využívanie netransparentných informácií od tajných služieb v politickom boji však nie je špecifikom SR, stačí spomenúť napr. diskusiu bývalého českého prezidenta Miloša Zemana s tamojšími tajnými službami.
Nasledujúce štyri body rozhodnutia rumunského ÚS boli chválospevom na demokraciu, s ktorým možno súhlasiť. Bod 6 hovoril o „európskom ústavnom dedičstve“ a o tom, že „právo na slobodné voľby je najhlbším vyjadrením organizácie demokratickej spoločnosti“. Bod 7 zdôraznil volebné právo ako podmienku sine qua non pre demokraciu a demokratickú spoločnosť. V bode 8 sa ÚS odvolal na čl. 1 ods. 3 ústavy, kde je Rumunsko definované ako demokratický, sociálny a právny štát, pričom sa hovorí aj o duchu demokratických tradícií rumunského ľudu a ideáloch revolúcie z decembra 1989. V bode 9 sa zasa poukazovalo na národnú suverenitu vykonávanú rumunským ľudom, a to prostredníctvom volieb a referenda. Bod 10 však už bol podstatne kontroverznejší. V ňom sa spomínala zodpovednosť štátu za predchádzanie akýmkoľvek neoprávneným zásahom do volebného procesu, ale aj „povinnosť posilniť odolnosť voličov, a to aj prostredníctvom povedomia voličov o využívaní digitálnych technológií pri voľbách, najmä poskytovaním vhodných informácií…“ Lenže používanie pojmov ako „posilňovanie odolnosti voličov“ či „poskytovanie vhodných informácií“ nesvedčí o dôvere štátu v jeho občanov. Pravdivé informovanie verejnosti je síce dôležité, ale demokratickým princípom určite nie je, aby štát občanovi podsúval „vhodné informácie“ a vytváral zoznamy médií, ktoré čítať netreba.
Nerovnosť príležitostí kandidátov vo voľbách?
V bode 11 rozhodnutia bol formulovaný hlavný argument, prečo prišlo k zrušeniu volieb. ÚS totiž skonštatoval „porušenie rovnakých príležitostí volebných konkurentov“, k čomu malo prispieť „netransparentné využívanie technológií“. Je však zaujímavé, prečo sa ústavní sudcovia začali rovnakým príležitostiam pri voľbách venovať práve teraz? Samozrejme, že ide o dôležitú ideu, tá však v krajinách EÚ už dávno nezohráva zásadnú úlohu. Vytváranie nerovnakých podmienok vo volebnej súťaži sa neobjavilo s novými technológiami; neprimerané výhody pre želaných politikov dokázali vytvárať aj staré technológie ako televízia, tlač a rozhlas. Na to sa v Rumunsku sťažoval ešte Corneliu Vadim Tudor, ktorého pred voľbami v roku 2000 tradičné médiá a ich analytici masívne očierňovali a aj tým prispeli k jeho porážke v druhom kole prezidentských volieb. (Ne)rovnosť príležitostí mali možnosť zažiť aj mnohí volební kandidáti v SR, keď ich tradičné médiá permanentne hanobili a v diskusiách im moderátori neustále skákali do reči, zatiaľ čo preferovaným politikom poskytovali široký a nerušený priestor. Predstavme si však, že by kvôli tomu v roku 2014 Ústavný súd SR zrušil prezidentské voľby a použil odôvodnenie, že do nich zasahovali subjekty zo Západu. Veď bolo očividné, že proamerické médiá manipulatívnym informovaním vytvárali výhodné podmienky pre neznámeho Andreja Kisku v jeho volebnej súťaži s Robertom Ficom. A takisto bolo možné poukázať na vznik a pôsobenie pochybných kybernetických platforiem, ktoré Roberta Fica a spol. hanobili a zosmiešňovali.
Na základe vyššie uvedeného sa preto v bode 12 rumunský ÚS vyjadril, že podmienky, za ktorých sa uskutočnil volebný proces pri voľbách prezidenta Rumunska v roku 2024, „ovplyvnili charakter slobodného vyjadrenia pri hlasovaní občanov.“ Takže vznikol problém so slobodou… Iste, téma slobodného rozhodovania voličov je dôležitá, otázka ale potom znie, prečo by mali byť uznané ako slobodné predošlé volebné procesy. Aj pri nich bolo vyjadrenie vôle občanov často ovplyvňované manipulatívnou mediálnou kampaňou. Napr. súčasnému prezidentovi Klausovi Iohannisovi pomáhali médiá v kampani obvineniami jeho protikandidátov z korupcie a plagiátorstva. V bode 13 bolo zasa uvedené: „Sloboda voličov tvoriť si názor zahŕňa právo byť pred rozhodnutím riadne informovaný.“ Rumunský ÚS tiež hovoril o potrebe vylúčiť „zasahovanie štátnych alebo neštátnych subjektov do vykonávania kampaní propagandou alebo volebnými dezinformáciami.“ Opäť, na toto zasahovanie by sme sa mohli pýtať i pri minulých voľbách tak v Rumunsku, ako aj na Slovensku a zväčša nešlo o ruské zasahovanie. V tomto regióne mal dlho dominantné postavenie Facebook (Meta) a pri ňom existujú podozrenia práve zo zvýhodňovania želaných politikov – stačí spomenúť blokovanie Ľuboša Blahu, pri súčasnej tolerancii voči proamerickým hulvátom. Taktiež sa nedá zabudnúť na selektívne úniky z Threemy alebo na manipulatívny film Sviňa, ktoré sa veľmi záhadným spôsobom objavili pred parlamentnými voľbami v roku 2020 a zjavne ich ovplyvnili. Čo by sa ale stalo, keby sa kvôli tomu všetkému zrušil výsledok parlamentných volieb 2020?
Slobodný charakter hlasovania a sociálne médiá
Veľmi dôležitý je aj bod 14 rozhodnutia. V ňom sa uvádza: „…bol porušený slobodný charakter hlasovania tým, že sa voliči dezinformovali prostredníctvom volebnej kampane, v ktorej jeden z kandidátov získal výhody agresívnym obchádzaním vnútroštátnych právnych predpisov vo volebnej oblasti, a to prostredníctvom zneužívania algoritmov platforiem sociálnych médií.“ Rumunský ÚS tiež poukázal na to, že „volebné materiály propagujúce kandidáta nemali na sebe špecifické označenie volebnej reklamy podľa zákona č. 370/2004.“ Okrem toho kritizoval aj „preferenčné zaobchádzanie na platformách sociálnych médií, ktoré mali za následok skreslenie prejavu vôle voličov“. Opäť už na prvý pohľad ide o výhrady, ktoré by sa dali účelovo použiť aj pri iných voľbách. Pokiaľ ide o zneužívanie algoritmov sociálnych médií, s tým majú skúsenosť mnohí nesystémoví politici v strednej a východnej Európe – spôsob, akým ich mazali a blokovali Facebook, Youtube a spol., bil až príliš do očí. A pokiaľ ide o to, že niektoré materiály v prospech želaných politikov nemali príslušné označenie ako „politická reklama“, aj tu si stačí spomenúť na rôzne oslavné materiály v prospech neznámej Zuzany Čaputovej z roku 2019, ktoré jej vytvárali politickú reklamu vo volebnej kampani i bez takého označovania.
V bode 15 sa zasa uvádza, že štát by mal zaujať „objektívny a nestranný postoj a uplatňovať rovnaké právne predpisy spravodlivo pre všetkých.“ Ďalej: „Výdavky na volebnú reklamu môžu byť obmedzené, aby sa zaručili rovnaké príležitosti.“ Nestranný prístup štátu je naozaj dôležitý a obmedzenie výdavkov na volebnú kampaň zmysluplné, prečo však rumunský ÚS začal hovoriť o objektívnom a nestrannom postoji až vtedy, keď uspel tzv. nesystémový kandidát? Platilo azda predtým, že štát a verejno-právne médiá zaujímali voči všetkým kandidátom objektívny a nestranný postoj? A bola doteraz volebná reklama realizovaná tak, aby mali rovnaké príležitosti i kandidáti bez podpory oligarchie? V bode 16 ÚS svoju argumentáciu rozvinul tvrdením o „zjavnej nerovnosti medzi kandidátom, ktorý manipuloval s digitálnymi technológiami, a ostatnými kandidátmi“. Ďalej sa tvrdilo, že aj pri využívaní digitálnych technológií a umelej inteligencie sa musí transparentne zaručiť integrita a nestrannosť volieb. V bode 17 zasa bola zdôraznená potreba transparentnosti financovania volebnej kampane. S danými výrokmi síce možno súhlasiť, ale opäť treba poukázať na fakt, že väčšina kybernetických monopolov, ktoré dominujú v EÚ, najmä GAFA (Google, Apple, Facebook, Amazon), spolupracuje s tajnými službami USA – to preukázal už Edward Snowden. A nedá sa nevidieť, že dané korporácie často manipulujú v prospech mocenských cieľov, čo bolo zvlášť cítiť pri tzv. farebných revolúciách. Samostatnou kapitolou by bola podpora, ktorú určitým politikom v SR poskytovali vlastníci veľkej kybernetickej spoločnosti Eset a nimi podporované médiá. Ani to však neviedlo k zrušeniu volieb v SR…
V bode 18 zasa rumunský ÚS poukázal na rozpor rozsahu kampane kandidáta s oficiálne vynaloženými výdavkami. Aj tu možno iba zopakovať, že víťazom volieb i v minulosti pomáhali rôzne subjekty, ktoré to ale nevykazovali ako súčasť výdavkov na volebnú kampaň svojho favorita. V nasledujúcich bodoch rumunský ÚS hovoril o zrušení voľby prezidenta, o tom, že tento proces voľby bude obnovený v celom rozsahu a že doterajší prezident bude vykonávať mandát až do inaugurácie nového. Zaujímavý je bod 21, ktorý zdôraznil, že konečným účelom rozhodnutia je „obnovenie dôvery občanov v demokratickú legitimitu štátnych orgánov“. Lenže predstava, že obnova dôvery v inštitúcie sa podarí práve cez rušenie volieb, je maximálna sporná. Navyše, oprávnenou otázkou zostáva, čo ak by aj v obnovených voľbách opäť zvíťazil „populista“ Calin Georgescu? Budú sa voľby opakovať dovtedy, kým občania demokraticky a legitímne nezvolia toho „správneho“ prezidenta?
Rušenie volieb ako demokratická rutina?
Napriek tomu, že rušenie volieb kvôli ruskej propagande v Rumunsku predstavuje prelom do demokratických princípov v EÚ, pre mnohých Európanov nejde o žiadne prekvapenie. Priestor pre slobodu občanov sa celé roky zužuje a po korone sa už aj optimisti prestali diviť tomu, čo sa deje. Čo je ale zvlášť pozoruhodné, to je veľmi vlažná reakcia predstaviteľov EÚ na vývoj v Rumunsku. Táto vlažná reakcia inak aktívnych bojovníkov za demokraciu a právny štát musí nutne vyvolávať otázniky. Len ťažko si totiž možno predstaviť, že by rumunské štátne orgány rozhodli podobne kontroverzným spôsobom bez tichého súhlasu z Bruselu a Washingtonu. Netreba sa pritom ani zamýšľať nad tým, čo by sa stalo a aké sankcie by hrozili, keby niečo podobné vykonal ústavný súd „nedemokratického“ štátu, ako napr. Maďarsko. Tam by zrejme nebol problém dokázať vonkajšie zasahovanie do volieb, i keď skôr zo západnej strany…
Môžeme sa zamyslieť i nad tým, ako ďaleko bolo od rušenia volieb v nedávnej minulosti Slovensko. Uvažovala azda nad podobným riešením tá skupina úradníkov a aktivistov, ktorá tesne pred voľbami 2023 navštívila vplyvné subjekty v Bruseli? Ich myšlienkové pochody nepoznám, ale treba uviesť, že na Slovensku ešte neboli v roku 2023 splnené podmienky pre podobný postup. Ústavný súd SR síce predtým vydával problematické nálezy, napr. pri referende o predčasných voľbách v roku 2021, ale v roku 2023 už museli byť mnohí ústavní sudcovia zdesení nad tým, čo sa na Slovensku v období 2020 – 2023 stalo. Rovnako atmosféra v slovenských tajných službách bola v roku 2023 iná než v súčasnom Rumunsku. V nechválne známej trestnej kauze Rozuzlenie sa totiž NAKA a spol. pustili aj do tajných služieb, vrátane SIS a NBÚ – takže tam zrejme nepanovala nálada vydávať tendenčné správy potrebné na zrušenie parlamentných volieb v prospech vtedajších držiteľov moci. Tak či onak, do budúcna sa na potenciálnu možnosť „rumunského vývoja“ treba pripraviť i u nás.
Rušenie volieb v EÚ kvôli „vonkajšiemu zasahovaniu“ sa môže stať zaujímavým fenoménom aj preto, lebo legitimizuje metódy rôznych nedemokratických štátov, ktoré v minulosti postupovali proti západnému zasahovaniu a propagande pri ich vlastných voľbách. Faktom je, že Západ masívne financoval opozíciu v cudzích krajinách a že západné kybernetické spoločnosti zneužívali svoje dominantné postavenie na zásahy do rôznych volieb, od Venezuely až po Sýriu. Aj v týchto štátoch platilo, že opozícia, podporovaná zo zahraničia, mala pred voľbami formálne vyčlenený určitý priestor v mainstreamových médiách, prakticky tam však boli všetky správy a komentáre voči nej zamerané kriticky. Preto sa opozícia presadzovala hlavne prostredníctvom kyberpriestoru, ktorý vlády kontrolovať nedokázali? Mali teda režimy na Blízkom Východe pri tzv. arabskej jari či v bývalom ZSSR pri farebných revolúciách právo rušiť voľby spôsobom, akým sa to stalo v Rumunsku? Odpoveď by znela nie, ale to, čo sa v Rumunsku udialo, bude odteraz slúžiť ako precedens: ak začnú predstavitelia EÚ opäť moralizovať a poučovať iných o slobodných voľbách, bude vývoj v Rumunsku argumentom, na ktorom krajiny tzv. tretieho sveta skvele demonštrujú dvojaký meter Západu.