Pred dvoma rokmi došlo krátko po 19:00 hod. pred kaviarňou Tepláreň na Zámockej ulici v Bratislave k vražde Matúša Horvátha a Juraja Vankuliča. (standard.sk)
Tento teroristický čin spáchal 19-ročný Juraj Krajčík, ktorý sa po skutku zastrelil. Páchateľ bol prívržencom akceleracionistického antisemitizmu s pôvodom v zahraničí. Pri príležitosti druhého výročia a spomienky na túto tragickú udalosť prinášame text Vladimíra Palka, ktorýpôvodne vyšiel 29. októbra 2022.
Kampaň, ktorá sa strhla po tragickom zavraždení dvoch mladíkov na Zámockej ulici, je nesmierne poučná. Ukazuje nám, ako dokáže motivovaná, organizovaná, mediálne podporovaná a globálna loby uchopiť udalosť, dať jej svoju interpretáciu bez ohľadu na pravdu a nasmerovať ju v prospech presadenia vlastného ideologického pohľadu.
Od prvých chvíľ po vražde nám táto loby a jej médiá ponúkli Príbeh tak, ako nám ho ponúkali už zo dve desaťročia. Je to vraj Príbeh nenávisti väčšiny spoločnosti voči sexuálnej inakosti, nenávisti voči gejom a lesbám, šírenej najmä konzervatívnymi, dokonca priamo kresťanskými kruhmi vrátane kruhov cirkevných.
Nenávisti, ktorá motivuje niektorých až na nezriadené vraždenie. Príbeh o tom, že táto nenávisť je zo všetkých nenávistí najnebezpečnejšia, a preto sú sexuálne menšiny tie najohrozenejšie. A preto progresívni poslanci parlamentu slovenského aj európskeho vraj musia navrhovať vyhlásenia a zákony v prospech sexuálnych menšín. O tomto Príbehu nás chcú presvedčiť.
Isteže, už prenikli na verejnosť informácie, že strelec sa nezaujímal len o gejov. Chcel zastreliť premiéra Eduarda Hegera. Vraj aj Roberta Fica. Dočítali sme sa, že strelec nenávidel Židov. Tie informácie však neboli podávané s takou intenzitou, že by boli schopné spochybniť základnú líniu Príbehu, ktorý ovládol médiá.
Lenže manifest, ktorý strelec napísal v angličtine a ktorý bol chvíľu dostupný na internete, hovorí niečo úplne iné.
Gejovia boli pre strelca treťoradým cieľom
Po prečítaní manifestu prekvapujúco zistíme v rozpore s Príbehom, že gejovia boli pre strelca až asi tak treťoradým nepriateľom. Stručnú zmienku o nich ako o vhodných terčoch nájdeme na troch či štyroch miestach šesťdesiatstranového textu, bez nejakého veľkého záujmu a bez podrobnejšieho pripojenia patričnej spaľujúcej nenávisti, akú adresuje iným skupinám svojich potenciálnych terčov.
A kto je teda nepriateľ číslo 1? V strelcovej zvrátenej mysli sú to Židia. V úvode textu trikrát za sebou zopakuje mantru „Všetko je to o Židoch“. Označuje ich posmešným anglosaským výrazom „kikes“. It’s kikes. Dokola a dokola. Spomína ich takmer na každej strane.
Čítať strelcov manifest je depresívne. Nikdy tak o blížnom nehovorím, ale jeho myseľ sa pohybovala naozaj v hĺbkach zla. Riešením bolo pre neho vždy vyhubenie nepriateľa. Násilie je nielen povolené, ale nevyhnutné. Pre neho bola nepodstatná osobná vina či nevina. Keď ide o vyhubenie nepriateľa, navrhoval zabíjať aj ich deti a rodiny. Ničiť ich majetok, likvidovať politikov. Čo sa príslušníkov iných rás týka, podľa neho bude potrebné vyhubiť desiatky miliónov ľudí.
Židov navrhoval vyhubiť úplne. Hitlerov holokaust mu bol málo. Päť miliónov bolo pre strelca málo. Navrhuje ich vyhubiť dvadsať miliónov.
Nepriateľ primárny, nepriateľ odvodený
Židia ako nepriatelia sú pre neho problémom primárnym a ústredným. Všetci ostatní nepriatelia sú zlom odvodeným od zla židovstva. Židom pripisuje zlo imigrácie, potláčanie bielej rasy nebielymi aj zlo sexuálnej zvrátenosti.
Od Židov sú odvodené aj Svetové ekonomické fórum, Rothschildovci, Rockefellerovci, podporovatelia proticovidových opatrení atď. Zlom je aj „vnútorný nepriateľ“ vnútri bielej rasy, napríklad bieli politici, ktorí vykonávajú „židovskú“ politiku. Pre vlády takýchto politikov používa označenie ZOG (Zionist Occupation Governments) a JOG (Jews Occupation Governments), teda vlády ovládané sionistami a Židmi.
Tam mu spadajú aj politici ako Heger či Fico. Vymenúva mnoho skupín, ktoré mu spadajú do ZOG a JOG. Degenerovaní umelci, hudobníci, filmári, politici, policajti, vojaci, sudcovia, právnici, advokáti, tých skupín je veľa. Medzi nimi aj homosexuáli. Nevenuje im však žiadnu mimoriadnu pozornosť.
Strelec sa cíti bojovníkom za bielu rasu. Príslušnosť k rase považuje za kľúčovú. Je pre neho dôležitejšia ako príslušnosť kultúrna. Jasne píše, že ak si má voliť medzi kresťanským nebielym vodcom a bielym nekresťanským vodcom, tak volí jednoznačne bieleho nekresťanského. Len v rámci rasy sú ľudia spojení bratstvom, nikdy naprieč rasami.
On sám je ateista či agnostik. Náboženskosť ho nezaujíma ani u seba, ani u iných. Jediné, čo je dôležité, je rasa.
Ešte raz: Takmer stále píše o Židoch, mnoho strán venuje potrebe boja proti nebielym rasám, o homosexuáloch je jedno- či dvojriadková zmienka asi na štyroch miestach. Jedna strana je venovaná transgenderom.
Strelec je exemplárny rusofób
Strelec dáva jasne najavo, že niet štátnej sily globálneho významu, o ktorú by sa dalo oprieť. Na Ameriku, Rusko a Čínu treba zabudnúť. O Číňanoch sa netreba baviť, veď nie sú bieli. Američania však sú rasovo príliš pestrí, Rusi sú zase vraj mongolizovaní a v Amerike aj Rusku žije veľa nebielych národov.
Rusko je pre strelca len ďalší štát ovládaný Židmi, vymenúva oligarchov, ktorí sú podľa neho židovského pôvodu.
Zavraždenie Darie Duginovej vykresľuje ako veľmi úspešný príklad, ako treba likvidovať politikov (za to ju považuje). Má jej za zlé, že šírila niektoré myšlienky jej otca o euroazianizme. Jej smrť ironizuje s nevídaným pohŕdaním. V manifeste zverejňuje dve fotografie spáleného mäsa a hovorí, že fotografie skutočných telesných pozostatkov Duginovej síce nie sú dostupné, ale že mohli vyzerať asi ako spálenina na tých pripojených fotkách. Dobre vyzeráš, Darja, píše cynicky.
Ak by bol vrah zo Zámockej priaznivcom Putina, súčasné nastavenie médií by zaručilo, že by sa to určite celé Slovensko dozvedelo. Ale strelec bol odporcom Putina, ako aj celého Ruska.
Manifest je na začiatku ilustrovaný neonacistickým znakom „čierne slnko“. Až do tohto roku som ho nepoznal. Spoznal som ho až vďaka trapasu, keď toho roku NATO na twitterovom účte zverejnilo oslavnú fotku ukrajinskej vojačky, pričom si nevšimlo, že nosí na hrudi nášivku s čiernym slnkom. Potom fotka zmizla.
Tak prečo teda strieľal na homosexuálov?
Samozrejme, je tu vážna otázka. Ak boli homosexuáli menej zaujímaví ako terč, prečo zavraždil práve homosexuálov? Vysvetlenie je však banálne jednoduché.
Strelec disponoval istým zvráteným, ale predsa len intelektom. V manifeste je obsiahnutá solídna analýza a klasifikácia žiaducich terčov útokov. Rozlišuje dve kritériá, podľa ktorých treba stanovovať terče útokov.
Prvým je „hodnota terča“, ktorá sa určuje podľa politického významu „terča“ a veľkosti ohlasu verejnosti na útok naň. Stupne hodnoty sú tri: nízka, stredná a vysoká.
Terče nízkej hodnoty sú bežní cudzinci z iných rás, bežní zradcovia bielej rasy a napríklad homosexuálne bary.