O pláne a jeho genéze, kde by sa rokovalo o výmene časti ukrajinského územia dobytého Ruskom, za členstvo Ukrajiny v NATO, ale aj rozdielnych záujmoch Ukrajiny a Západu píše v komentári Vladimír Palko. (standard.sk)
Keď začala ruská invázia na Ukrajinu, povedal som jednému známemu: Toto je dôsledok politiky rozšíriť NATO na Ukrajinu. Onen známy, ktorý také reči nerád počúval, povedal, že Ukrajinci teraz nebojujú za členstvo v NATO, ale za svoju krajinu, bránia jej územie.
Povedal som mu, že tie dve veci sa nevylučujú. A v tej chvíli sa naozaj nevylučovali. Avšak nemusí to tak byť vždy. Ukázalo sa to čoskoro pri rokovaniach v Istanbule v marci a apríli 2022.
A ešte viac sa to ukazuje dnes.
Počuli ste o pláne „Územie za NATO“? Land for NATO?
Územie za NATO
O čo sa jedná? O aké územie, koho členstvo v NATO? Jedná sa o ukrajinské územie dobyté Ruskom a jedná sa o členstvo Ukrajiny v NATO. Plán hovorí, že by sa jedno vymenilo za druhé.
Vojenský konflikt by sa zamrazil, Ukrajina by sa nesnažila vybojovať Rusmi dobyté územia späť. Prestalo by sa bojovať. Samozrejme, formálne by Ukrajina a Západ neuznali, že územie dobyté Ruskom patrí Rusku. Bolo by to pre nich stále ukrajinské územie, ktoré Ukrajina dočasne neovláda.
A čo je najdôležitejšie. Ukrajina, resp. to zvyšné územie, ktoré teraz predstavuje 80 % ukrajinského teritória z roku 1991, by sa stala členom NATO.
Genéza plánu
Povedzme si, ako sa k tomuto plánu dospelo.
Už koncom roku 2022 vtedajší predseda Zboru náčelníkov štábov USA generál Milley hovoril o potrebe mierových rokovaní, keďže podľa jeho slov nie je možné očakávať, že by bola Ukrajina schopná rýchlo vybojovať Rusmi obsadené ukrajinské územie.
Do tejto línie západného uvažovania patrí i napríklad článok Richarda Haasa a Charlesa Kupchana vo Foreign Affairs „Predefinovať úspech na Ukrajine“ z jesene 2023, potom, čo už bol zjavný neúspech ukrajinskej protiofenzívy na juhu. Navrhoval, aby Ukrajina na fronte prešla do defenzívy (teda, aby aspoň dočasne rezignovala na opätovné dobytie stratených území) a aby sa snažila o prímerie.
Zároveň autori navrhovali, aby USA a ochotné štáty NATO poskytli Ukrajine určité záruky nezávislosti Ukrajiny. Neznamenalo to členstvo v NATO, ale už sa to začínalo na to podobať.
No a v posledných týždňoch sa povedalo už otvorene, že výmenou za rezignáciu dobýjať späť územie by sa Ukrajina stala členom NATO.
Ako prijať Ukrajinu do NATO a nedostať sa do vojny s Ruskom
Samozrejme, je tu problém. Ak by bolo len prímerie, ale Ukrajina by bola stále vo vojnovom stave s Ruskom, a súčasne by bola v NATO, tak ako by sa dalo zabrániť tomu, aby sa celé NATO neocitlo vo vojne s Ruskom?
Tvorcovia plánu sa nádejajú, že by sa tomu dalo zabrániť nejakou formulou, že povinnosť členov NATO prísť Ukrajine na pomoc by sa nevzťahovala na obranu územia, ktoré je obsadené Ruskom. Tak to v septembri tohto roku uviedol bývalý britský premiér Boris Johnson.
Kto stojí za plánom „Územie za NATO“?
O tomto pláne nehovoria najvyšší predstavitelia USA, ako prezident Joe Biden a možná budúca prezidentka Kamala Harrisová. Biden je dlhodobo skeptický k prijatiu Ukrajiny do NATO, pokým trvá ozbrojený konflikt.
Ale veď je známe, že plány sa rodia najprv niekde na nižších poschodiach moci. Ako sme uviedli, plán sa postupne rodil v prostredí západných think-tankov. Veľa o ňom píšu britské médiá, najmä Financial Times a Guardian, ktoré zrejme odrážajú nálady v britských politických kruhoch, viď výroky Borisa Johnsona.
Stoja za ním vplyvní ľudia z centrály NATO, napríklad odchádzajúci generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
Spomeňme si, že plán v auguste de facto podporil český prezident Petr Pavel.
Je možné, že títo páni hovorili po dohode. Veď sa dobre poznajú. Pavel, v čase, keď bol predsedom vojenského výboru NATO, sa musel so Stoltenbergom v Bruseli často stretávať.