V časoch studenej vojny to bol Sovietsky zväz, ktorý stál v čele svetového zápasu za ľavicové idey marxizmu a za vybudovanie budúceho bájneho komunizmu. A so Sovietskym zväzom na čele aj svetový proletariát, alebo robotnícka trieda, ako sme tomu hovorili. A najznámejším heslom tých čias, ktoré sme nespočetne veľakrát videli na transparentoch prvomájových sprievodov, bolo: „Proletári všetkých krajín, spojte sa!“ (standard.sk)
Proti komu sa mali spojiť? No proti svetovému kapitálu, najmä proti veľkokapitálu, ktorému sa hovorí dnes skôr Big Business alebo korporácie alebo prosto podnikateľská sféra, a tak podobne.
Pamätáte si na Reaganovu koalíciu? Zabudnite na ňu
Bariérou proti šíreniu svetového komunizmu sovietskeho typu boli USA. Prinajmenšom v časoch, keď v Bielom dome sídlil republikánsky prezident. V dvadsiatom storočí bol najväčším z nich Ronald Reagan.
V amerických prezidentských voľbách musí úspešný kandidát osloviť rozličné veľké skupiny voličov. Hovorí sa tomu vytvoriť si voličskú koalíciu. Pripomeňme si tú Reaganovu.
Reagan bol zástancom ekonomiky nízkych daní, ktorá prináša motiváciu pre podnikateľov a pracovné miesta pre občanov. Volili ho preto podnikatelia, samozrejme, vrátane tých veľkých.
Volili ho antikomunisti, ktorí rozumeli, že komunizmus je hrozba pre slobodu, ľudia, pre ktorých boli dôležité otázky národnej bezpečnosti a armády.
A volili ho kresťania a konzervatívci, ktorí boli proti potratom, proti ľavicovému hnutiu a anarchii rokov šesťdesiatych a sedemdesiatych.
A tak stalo, že v Reaganovej voličskej koalícii stáli vedľa Veľkého biznisu aj radoví jednoduchí kresťania.
Na túto voličskú koalíciu môžete zabudnúť. V Amerike aj inde. Niečo sa stalo. Čo? Z kapitalizmu sa stal woke kapitalizmus.
Ako sa objavil woke kapitalizmus
Mnohí čitatelia poznajú moju knihu Levy prichádzajú popisujúcu históriu, prostriedky a tyranskú povahu antropologickej revolúcie, ktorá sa za posledných niekoľko desiatok rokov presadila v rámci celého Západu, teda v Európe a Severnej Amerike. Jej cieľom je zmeniť spoločenskú morálku v jej opak v otázkach ochrany života (potraty, eutanázia), ochrany tradičnej rodiny (homosexualizmus), v otázkach rasy, atď.
Tú revolúciu možno nazvať aj ľavicovoliberálnou, wokeizmom, cancel culture, kultúrnym marxizmom, atď. Má veľa mien, teda ako keby nemala žiadne, a preto je také ťažké proti nej bojovať.
Jednou z jej vlastností je zrýchľovanie. Jej nové a nové kapitoly prichádzajú čoraz rýchlejšie. Do druhého vydania knihy v roku 2019 som už musel zahrnúť niektoré fenomény, ktoré sa ešte v čase prvého vydania v roku 2012 nerozvinuli. Jedným bola napríklad gendrová ideológia. A ďalším woke kapitalizmus.
Čo to vlastne je? Je to fenomén, keď sa veľké firmy stávajú nástrojom antropologickej revolúcie, šíria myšlienky revolúcie a trestajú jej odporcov.
Pojem „woke kapitalizmus“ zrejme ako prvý použil Ross Douthat v článku v New York Times v roku 2018.
Najprv je kapitál skôr pasívnym a príležitostným spolupracovníkom revolúcie
Fenomén sa začal výraznejšie objavovať niekedy okolo roku 2015. V prvej fáze ide o príležitostnú spoluprácu veľkej korporácie s revolúciou, napríklad, keď treba potrestať pracovníka, ktorý sa proti revolúcii nejako prehrešil. Občas sa stane, že korporácia tak koná nie celkom dobrovoľne, ale zo strachu.
Klasickou ilustráciou je príbeh Brendana Eicha, svetovo známeho informatika, autora jazyka JavaScript. Eich sa stal v roku 2014 generálnym riaditeľom firmy Mozilla, na založení ktorej sa podieľal. Mnohí z nás si už veľakrát klikli na jej ikonku internetového prehliadača Firefox. Vzápätí po menovaní sa stal Eich terčom intenzívnych mediálnych útokov za strany LGBT loby. V roku 2008 sa totiž konalo v Kalifornii referendum o manželstve a Eich finančnou sumou podporil kampaň zástancov tradičného manželstva muža a ženy.
Revolucionári si to však pamätali aj v roku 2014 a po útokoch Eich z funkcie riaditeľa Mozilly odstúpil. Vo funkcii bol iba niekoľko dní. Výkonná riaditeľka oznámila, že odstúpil sám a že Mozilla je aj za slobodu prejavu, aj za rovnosť.
Korporácia tu ustúpila po tlaku zvonka.
V roku 2017 spoločnosť Google prepustila pracovníka Jamesa Damora. Damore totiž napísal vnútrofiremnú poznámku (memo), v ktorej vysvetľoval nižšie zastúpenie žien medzi zamestnancami Google jednoducho tým, že ženy sú z podstaty svojej povahy priťahované inými zamestnaniami. Pritom cieľom jeho poznámky bolo nájsť spôsob, ako to zastúpenie žien zvýšiť.
Korporácie ako presvedčení bojovníci v službách revolúcie
V ďalšej fáze sa korporácie menia na presvedčených aktívnych bojovníkov revolúcie a šíriteľov jej myšlienok. Človek si nevdojak spomenie na Gottwaldovo heslo, ktorým sa zmocnil komunistickej strany koncom 20. rokov minulého storočia. „Od oportunistickej pasivity k boľševickej aktivite“.
Znamená to, že korporácie preberajú na seba záväzok vštepovať svojim zamestnancom, často aj celej verejnosti, nové hodnoty, novú morálku revolúcie. A ak sa zamestnanec proti tomu búri, bude potrestaný.
Nemyslime si, že po takéto príklady treba ísť až za oceán. Slovenskému manažérovi v medzinárodnej IT firme v Brne sa prihodilo čosi podobné ako Brendanovi Eichovi, tiež v roku 2014. V mailovej komunikácii sa vyjadril proti firemnej podpore LGBT agendy, tak bol vyhodený.
Pracovník spoločnosti Ikea v Poľsku, v médiách známy ako Tomasz K., bol v roku 2020 prepustený z práce. Ako sa to stalo? Spoločnosť Ikea rozširovala na firemnom komunikačnom kanáli výzvu na oslavu dňa boja proti homofóbii, transfóbii, atď. Zamestnanci boli vyzývaní na používanie správnych osobných zámen pri styku s „transgender“ osobami a k zapájaniu sa do rozhovorov s nimi o ich partneroch a rodinách. Tomasz K. to označil za škandálne a citoval z Biblie. Ocitol sa bez práce.
Big Business píše Najvyššiemu súdu USA
Korporácie vstupujú do verejného života a vykonávajú lobing v prospech revolúcie. Ako príklad uveďme list 206 korporácií Najvyššiemu súdu USA z júla 2019. Korporácie žiadali Najvyšší súd, aby zákaz diskriminácie vzhľadom na pohlavie (po anglicky „sex“) bol chápaný tak, že je v ňom obsiahnutý i zákaz diskriminácie vzhľadom na sexuálnu orientáciu. V praxi by to znamenalo splnenie všetkých požiadaviek LGBT loby.
V roku 2015 podobný list Najvyššiemu súdu podpísalo dokonca 397 firiem. Bolo to v období, keď sa už očakávalo rozhodnutie súdu v kauze Obergefell. Najvyšší súd v nej napokon rozhodol, že manželstvom môže byť i zväzok osôb rovnakého pohlavia. Medzi signatármi sa nachádzali svetovo známe firmy ako Bank of America, Coca-Cola, General Motors, Hilton, Disney, atď. Rozhodnutie súdu teda mohlo byť ovplyvnené i tlakom korporácií.
Verili by ste, že v roku 2008 ešte Barack Obama kandidoval za prezidenta s tým, že manželstvo by malo byť len medzi mužom a ženou? Všetko ide naozaj rýchlo.
Preberme si metódy, ktorými Big business podporuje revolúciu.
Blokovanie iných názorov
Žijeme v ére sociálnych sietí a internetu. Aj ony sú Big Business. Je známe, že pomery v nich sú nastavené tak, že potláčajú obsah konzervatívneho charakteru. Samozrejme, tie firmy sa zaprisahávajú, že to nie je pravda.
Lenže Joe Bidenovi by nikto účet na Twitteri nezrušil, ale Donaldovi Trumpovi sa to stalo. Nedávno som tu písal o zrušení videí Johna Henryho Westena, katolíckeho pro-lifera na Youtube. Vraj boli nenávistné, čo je nezmysel. Tak to chodí. Sociálne siete hovoria, že, samozrejme, všetko je dovolené na nich umiestniť, len nenávisť nie. Ktože by s tým nesúhlasil, však? Akurát, že o tom, čo je nenávisť, rozhodujú ony a často je to len obsah, ktorý sa im jednoducho nepáči.