Dnes už politici rozhodujú o holom živote každého z nás, čomu dvadsiate storočie prepletené ideológiami a vojnami dalo silné znamenie. Nedávny rozvoj internetu a technológií či celosvetová pandémia nám len celý obrázok dokreslili. Píše profesor Tomáš Ľalík. (standard.sk)
Už sme to všetci počuli a nie raz – najbližšie voľby sú najdôležitejšie ak nie v histórii, tak aspoň za ostatné storočie; ak nevyhrá kandidát x, je koniec… Na podobné katastrofické vyhlásenia sme si zvykli už v 90. rokoch a pokračujú vždy novými a novými voľbami do parlamentu alebo do úradu prezidenta.
Naratív sa však rozšíril takmer všade a počujeme v rôznych a vyspelejších krajinách západnej civilizácie (nedávne francúzske či nadchádzajúce americké voľby). Z volieb sa stala existencionálna vec, ako keby náš celý biologický život závisel od výsledku politickej súťaže.
Splynutie sveta politiky a biológie
Politika sa stala životne dôležitou vecou. Už síce Aristoteles charakterizoval ľudí ako politické zvieratá (človek je žijúce zviera s osobitnou schopnosťou politickej existencie), ale stále existoval rozdiel medzi politickou existenciou človeka v spoločnosti/štáte a jeho biologickou existenciou. Tieto dva svety boli odlišné a politika si nerobila nárok na biológiu – holý život jednotlivca.
To, čo by nemalo mať vplyv ani na politický život (veď ďalšie voľby budú o pár rokov), ale už vôbec nie na náš prirodzený život – biologický, získalo zásadný význam. Dôkazom, že svet politiky a biológie už splynul, sú fyzické a psychické dôsledky pre život a zdravie jednotlivcov, ak voľby nedopadnú podľa ich predstáv.