Izraelský premiér Netanjahu sa sťažuje, že mnohým chýba morálna jasnosť, že nevedia rozlíšiť dobro od zla. Pri hodnotení teroristických útokov na Izrael sa zhodneme. Lenže to, čo robí Izrael v Gaze, nie je dobro. Píše Vladimír Palko. (standard.sk)
Po zabití lídra Hamasu v Teheráne a jedného z lídrov Hizballáhu v Bejrúte a po tom, čo najvyšší vodca Iránu Chameneí nariadil odvetný útok na Izrael, som si našiel čas a pozrel som si celý prejav izraelského premiéra Benjamina Netanjahua pred oboma komorami amerického Kongresu.
Trval asi 55 minút. Bol v skutočnosti kratší, ale bol desiatky ráz prerušený ováciami postojačky zo strany kongresmanov. Vraj 58-krát.
Triumf a tragédia
Bol to triumf. A zároveň sa objavovali príznaky, ktoré poukazovali na tragédiu.
V sále chýbalo značné množstvo senátorov a členov Snemovne reprezentantov. Niektorí sa ani netajili tým, že budú chýbať zámerne.
Líder senátnej väčšiny Demokratickej strany Chuck Schumer Netanjahuovi nepodal ruku. Povedal, že považoval za potrebné vypočuť si v sále jeho prejav, ale že nepodanie ruky vyjadruje jeho zásadné nezhody s Netanjahuom. (Donald Trump potom označil Schumera za hrdého člena Hamasu. No tak… )
Všetky tie príznaky majú jedno vysvetlenie. Gaza. Osem mesiacov so zdesením pozeráme na to, čo sa deje v Gaze.
Rusko sme boli schopní kritizovať za násilie na Ukrajine. A je správne, že to robíme.
Ale raz nevieme, čo máme povedať na dianie v Gaze.
O čom hovoril Netanjahu
Netanjahu hovoril emotívne o utrpení, ktorým Izrael prešiel po teroristickom údere Hamasu na Izrael v dňoch po 7. októbri minulého roku. Hovoril o hrôzach, ktoré prežívali konkrétni ľudia.
Potom hovoril o udatnosti konkrétnych izraelských vojakov. Štyria z nich boli prítomní v sále a kongresmani im tlieskali. Kto by neocenil statočnosť a odhodlanie izraelského vojaka, ktorý si 7. októbra doma vzal zbraň, a keďže nemal auto, osem míľ bežal k svojej jednotke a potom likvidoval teroristov?
Boli to dobré pasáže v prejave.
Problém je v inom
Ale veď toto vieme. Vieme, že Izrael čelí teroristickej hrozbe už desaťročia. Utrpenie Izraelčanov 7. októbra nás nenecháva chladnými. Nijako nenamietame, keď izraelská armáda a špeciálne služby likvidujú teroristov, nielen tých z Hamasu.
Vieme, že Izraelčania vedia byť dobrými a udatnými bojovníkmi. Vieme to od čias Jozueho.
Vieme, že Izrael má právo sa brániť.
Problém je v inom.
Netanjahu hovorí o boji dobra so zlom. O boji barbarstva a civilizácie.
A že Hamas sa správa barbarsky, to všetko vieme.
Ale civilizovanosť by mala predpokladať, že odpoveď na akciu by mala byť primeraná. A odveta Izraela v podobe ruinovania Gazy a umierania jej civilných obyvateľov primeraná nebola. Je neprimerane tvrdá a smrtiaca. Izrael nebol v takom existenčnom ohrození, aby bol na takúto odvetu odkázaný.
Čaro nechceného
Netanjahuov prejav som pozeral na YouTube. Na tejto platforme sú videá občas prerušované reklamami. Čaro nechceného spôsobilo, že keď som si prejav pustil, v jednej chvíli bol prerušený reklamou, ktorá upozorňovala na utrpenie Palestínčanov v Gaze a vyzývala na pomoc.
Netanjahu necíti zodpovednosť za zomieranie civilov v Gaze
Pred pár dňami agentúra Reuters vydala správu o počte zabitých.