Hnojivá sa vraj môžu stať pre Európu novým zemným plynom. Niežeby ho mohli nahradiť, ale starému kontinentu v ich prípade hrozí, podobne ako to bolo pri plyne, nebezpečenstvo nadmernej závislosti od Moskvy. Tunajší producenti sa sťažujú, že Rusi majú vďaka lacnému plynu omnoho nižšie výrobné náklady a že rastúci dovoz ruských hnojív ohrozuje bezpečnosť Európy. Čo hovoria staršie údaje o dovoze hnojív? Je hrozba reálna alebo sa len nafukuje? (standard.sk)
Hoci sa to môže na prvé počutie zdať ako triviálna banalita, otázka dostupnosti hnojív môže nabrať až strategický význam. Úzko sa totiž dotýka potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti.
Hnojivá sa prvýkrát stali v médiách veľkou témou krátko po spustení invázie na Ukrajinu. Ich ceny vtedy prudko vzrástli najmä v dôsledku snáh európskych štátov odstrihnúť sa od dovozu zemného plynu z Ruska. Ten je základnou surovinou potrebnou pri výrobe dusíkatých hnojív ako sú amoniak či močovina.
Zdraženie plynu na starom kontinente zároveň znamenalo, že mnoho miestnych výrobcov bolo v tom čase nútených pozastaviť alebo ukončiť prevádzku. V jednom momente na vrchole energetickej krízy bolo odstavených alebo nečinných až 70 percent výrobných kapacít čpavku [vodný roztok amoniaku, pozn. red.] v Únii, cituje Bloomberg vyjadrenie lobistickej skupiny Fertilizers Europe.
A hoci sa ceny vstupnej komodity po dvoch rokoch postupne znížili a výroba v Európe sa zvýšila, miestny priemysel hnojív aj dnes zápasí s problémami. Ruská nákladová výhoda je totiž stále značná, čo sa následne odráža na tom, že Európa ich z Ruska dováža v posledných mesiacoch čoraz viac.
U mnohých tento trend vyvoláva obavy z toho, že starý kontinent zaplavia lacné ruské hnojivá. A že sa od nich stane závislým.
Zaniknú výrobcovia hnojív v Európe?