Dôležitou témou eurovolieb bola vojna na Ukrajine. Isteže bola volebnou témou i samotná osoba Roberta Fica, ale vzhľadom na priznanie atentátnika, čo bolo jeho motiváciou pokúsiť sa o vraždu premiéra, vieme, že tieto témy spolu súvisia. (standard.sk)
Eurovoľby sú za nami, hor sa komentovať. Po atentáte na Roberta Fica prieskumy hovorili o víťazstve Smeru. Dopadlo to inak.
Zvíťazilo však Progresívne Slovensko pred Smerom-SD. V podstate sa len zopakoval volebný výsledok z eurovolieb z roku 2019, kedy zvíťazila volebná dvojkoalícia PS-Spolu pred Smerom. Teraz progresívcom stačila na víťazstvo i samostatná kandidatúra.
No čo povedať k ich víťazstvu… Aká hrôza nás ešte len čaká nabudúce, keď prídu voliť noví voliči z cirkevných škôl, však?
Prepáčte, to bola irónia, nezdržal som sa.
Prečo nezvíťazil Smer?
To, že Smer nezvíťazil, zase až také prekvapujúce nie je. Mal som už po atentáte taký zvláštny pocit. Viem, že na Slovensku obvykle usporadúvajú verejné zhromaždenia na námestiach skôr opozičné strany, ale nebýva to tak vždy. Povedal som si, že kedy už majú priaznivci nejakej strany vyjsť do ulíc, keď nie po atentáte na predsedu tej strany?
Ale smeráci síce posielali premiérovi veľa prejavov podpory, do ulíc však nevyšli. Predstavte si, že by takto strieľali do nejakého opozičného politika. Námestia by boli plné veľa dní za sebou.
Robert Fico i ako rekonvalescent urobil pre úspech svojej strany v poslednom týždni, čo sa len dalo. Nepochybne svojich voličov zmobilizoval, čo bolo vidieť na neobvykle vysokej účasti.
Je tu však otázka, koľko voličov on a celý Smer zmobilizovali aj proti sebe.
Dva týždne sa na Slovensku intenzívne riešila otázka, kto môže za atmosféru nenávisti. Samozrejme, že za ňu môže aj terajšia liberálna opozícia. Lenže voliči opozície boli nesmierne alergickí na to, že Smer i Fico sám si nijako nepripúšťali ten svoj podiel viny.
Pred dvomi týždňami som v komentári naznačil, že bremeno atentátu môže spočinúť i na pleciach Smeru. Boli sme teraz toho svedkami?
Úspech Republiky a neúspech simulovaných kandidátok
Úspech Republiky sa očakával, ale dvojciferný výsledok predsa len prekvapil. Líder republiky Uhrík pracoval roky tvrdo, internet ho bol plný, billboardov mala strana značne veľa, i keď nie vysokej marketingovej kvality, ale to nerozhodovalo.
Najmä však Uhrík vo svojich videách na internete stále hovoril o témach Európskej únie.