Zrejme všetci výraznejší jednotlivci alebo skupiny, ktoré sa na Slovensku angažujú v oblasti odhaľovania dezinformácií (fact-checkingu), sú spojení s tunajšou progresívnou politickou reprezentáciou. Reč je o členstve v strane a práci pre politikov, tvorbe volebných programov, volebnej agitácii, vyjadrovaní sympatií či o verejnom šírení jej kľúčových naratívov. Existujú pritom nadnárodné štandardy, ktoré mnohé z toho serióznym fact-checkerom zakazujú. Píšu Peter Števkov a Tomáš Dugovič. (standard.sk)
Overovanie faktov ako takých je súčasťou novinárskej práce už od jej vzniku, no takzvané fact-checkingové projekty, špecializované len na tento druh činnosti, sú výdobytkom posledných rokov a ich rozmach úzko súvisí s nástupom éry sociálnych sietí.
Hoci sa táto oblasť môže domácemu publiku javiť ako neregulovaná, v zahraničí existujú iniciatívy, ktoré pre ňu vytvárajú veľmi jasné pravidlá fungovania.
Jednou z nich je Poynterov inštitút pre mediálne štúdie so sídlom v USA na Floride. Práve ten v roku 2015 spustil Medzinárodnú sieť na kontrolu faktov (IFCN), ktorá stanovuje etický kódex pre fact-checkingové organizácie a okrem iného organizuje každoročnú konferenciu Global Fact o overovaní faktov.
Hoci je kódex záväzný len pre signatárske organizácie IFCN, ktorých je v súčasnosti vo svete vyše sto, môže slúžiť ako inšpirácia pre všetkých, ktorí sa v tejto sfére už angažujú alebo angažovať chcú.
Politika sa v tomto prostredí zásadne tabuizuje
Azda najpozoruhodnejšia časť kódexu je hneď úvodná, ktorej cieľom je eliminovať riziko zaujatosti pri overovaní faktov, či už tej skrytej, alebo otvorenej.
Aby sa predišlo skrytej zaujatosti, vyžaduje sa, aby žiadatelia o členstvo overovali fakty tak, že „neprimerane nesústreďujú overovanie faktov na jednu stranu“ (bod 2.2).
Ak ide o odstránenie otvorenej zaujatosti, kódex kladie dôraz najmä na apolitickosť v pravom slova zmysle. „Žiadateľ nie je ako organizácia spojený so žiadnou stranou, žiadnym politikom alebo politickým kandidátom, nedeklaruje ani neprejavuje podporu žiadnej strane, ani neobhajuje žiadne politické postoje k žiadnym otázkam s výnimkou transparentnosti a presnosti vo verejnej diskusii“ (bod 2.4).
V zmysle kódexu tiež overovatelia faktov „… nezverejňujú svoje názory na politické otázky, ktoré by organizácia mohla kontrolovať spôsobom vedúcim rozumného člena verejnosti k tomu, aby považoval prácu organizácie za zaujatú“ (bod 2.5).
Prísnejšie pravidlá v Európe
V podobnom duchu sa nesú aj pravidlá Európskej siete noriem na kontrolu faktov (EFCSN), čo je projekt podporovaný priamo Európskou úniou a sídliaci v Bruseli.
Kódex EFCSN vo svojej tretej kapitole členom prikazuje „nezamestnávať nikoho, kto zastáva platenú a/alebo významnú funkciu v politickej strane (…)“.
Taktiež od nich vyžaduje prijať „opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa akákoľvek propagácia alebo názory na politické otázky, ktoré majú zamestnanci, riadili takým spôsobom, aby rozumný člen verejnosti nevnímal prácu organizácie ako zaujatú“.
Do tretice možno spomenúť, že fact-checkeri majú explicitne v publikáciách uviesť „akýkoľvek primeraný konflikt záujmov alebo politickú zaujatosť, a to aj zo strany uvedených odborníkov alebo organizácií“.
Tieto časti sú najpozoruhodnejšie preto, lebo práve zaujatosť vo forme sympatií voči liberálnym a progresívnym politickým stranám a ich naratívom je najčastejšia výčitka, ktorá smeruje k overovateľom faktov pôsobiacim na Slovensku.
Výčitka je to pritom naozaj odôvodnená. Potvrdzuje ju už letmý pohľad na to, ako sa najznámejší lovci hoaxov sami verejne prezentujú. Platí to bez ohľadu na skutočnosť, či pôsobia v štátnych štruktúrach, mimovládnych organizáciách, alebo v rámci sociálnych sietí.
Púchovský je len špička ľadovca