Za uplynulý mesiac sa objavili ďalšie dve svedectvá, ktoré potvrdzujú, že ruská invázia, ktorá sa začala koncom februára 2022, sa mohla skončiť niekoľko týždňov po tom, čo sa začala. Po rokovaniach v Bielorusku a v Turecku medzi ukrajinskou delegáciou a ruskou delegáciou došlo k sformulovaniu mierovej dohody, v ktorej Ukrajina vyšla v ústrety hlavnej ruskej požiadavke, ktorou bola neutralita Ukrajiny. Teda žiadne NATO na Ukrajine. (standard.sk)
Ako vieme, po návšteve Borisa Johnsona v Kyjeve sa Ukrajina rozhodla napokon dohodu neuzavrieť. Boris Johnson v januári 2024 svoj zásah v Kyjeve popísal tak, že on len vyjadril obavy z tej dohody. Davyd Arachamija, predseda poslaneckého klubu Zelenského strany v ukrajinskom parlamente to popísal už v novembri 2023 o čosi lapidárnejšie: „Potom prišiel Boris Johnson, povedal, že nič nebudeme podpisovať, nech sa bojuje ďalej.“
No a bojuje sa doposiaľ.
Prehovoril Olexij Arestovič
Po začiatku vojny bol jednou z najznámejších mediálnych tvárí z okolia prezidenta Volodymyra Zelenského jeho poradca Olexij Arestovič. Po roku a pol sa všetko zmenilo. Arestovič odstúpil z funkcie, stal sa čoraz väčším kritikom Zelenského a v súčasnosti sa zdržiava v zahraničí.
Pred tromi týždňami, 17. januára 2024, vystúpil Arestovič na internetovom kanáli „Alfa a Omega“ v relácii PolitNavigator. O pripravených dohodách z Istanbulu Arestovič povedal: „Tieto dohody boli ideálne, nič kvalitnejšie sme v celej histórii rusko-ukrajinských vzťahov nemohli dostať.“ Podľa Arestoviča dohody znamenali úplný odchod ruských vojsk. Cenou za to mal byť neutrálny status Ukrajiny, čiže vzdanie sa členstva v NATO.
Arestovič povedal, že z Putinovej strany nešlo o ohrozenie ukrajinskej nezávislosti: „(Rusi) nezasahovali do nezávislosti Ukrajiny, na rozdiel od rozprávok, ktoré na túto tému máme. Rozprávky a legendy.“
Toľko Olexij Arestovič.
Čo povedal Oleksandr Čalij
Na prelome rokov 2023/2024 agentúry priniesli zaujímavé tvrdenia Oleksandra Čalija, bývalého námestníka ministra zahraničných vecí Ukrajiny. Čalij bol členom ukrajinskej delegácie na rokovaniach v Istanbule.
Čalij povedal: „“Dva mesiace – marec a apríl – sme diskutovali s ruskou delegáciou o možnej mierovej dohode medzi Ukrajinou a Ruskom. A ako si pamätáte, uzavreli sme takzvané Istanbulské komuniké. V polovici až koncom apríla sme boli veľmi blízko k ukončeniu vojny nejakou mierovou dohodou.“
A Čalij dodal: „Putin skutočne chcel dosiahnuť s Ukrajinou mierovú dohodu“.
Toľko Čalij.
Tak si to zosumarizujme
Zosumarizujme si fakty. O tom, že nepodpísanie Istanbulských dohôd súvisí s návštevou Borisa Johnsona u Zelenského v apríli 2022, písala už vtedy Ukrajinska pravda.
O tom, že Západ nechcel, aby došlo k rusko-ukrajinskej mierovej dohode, hovoril bývalý izraelský premiér Naftali Bennett, ktorý sa vtedy tiež pokúšal o vlastnú sprostredkovateľskú misiu.
Na jeseň 2023 ukazoval Vladimír Putin náčrt dohody z Istanbulu prezidentom afrických krajín.
Johnsonovu rolu jasne pomenoval pred štvrťrokom Davyd Arachamija.
V októbri 2023 uviedol Gerhard Schröder, bývalý nemecký kancelár, ktorý bol tiež insiderom v čase rokovaní, že dohody zmarili Američania, bez súhlasu ktorých sa Ukrajinci neodvážili dohodu napokon uzavrieť.
V januári tohto roku Boris Johnson priznal, že na návšteve u Zelenského v apríli 2022 vyjadril obavy z mierovej dohody.
A ostatné vyjadrenia Čalija a Arestoviča poukazujú na to, že aj na ukrajinskej strane sa množia prípady ľudí, ktorí toto všetko priznávajú.
Zo všetkých týchto svedectiev vyplývajú dve zásadné veci.
V jednej chvíli to boli západné elity, ktoré chceli vojnu
Prvá vec, čo z toho vyplýva, že v jednej chvíli to boli elity Západu, lepšie povedané americké a britské elity, ktoré si želali pokračovanie vojny. Želali si to v čase, keď si Putin želal mier a Zelenský už verejne hovoril, že ruskú požiadavku ukrajinskej neutrality je Ukrajina ochotná splniť. Želali si pokračovanie vojny natoľko, že došlo k Johnsonovej misii, ktorá vývoj istanbulských rokovaní zvrátila.