Mladá ukrajinská tenistka Liza Kotljarová prehrala na juniorských Australian Open s ruskou súperkou Vladou Minčevovou a po prehre si s ňou podala ruku.
To, že bola naivná, keď sa zachovala takto športovo a že tým urobila chybu, sú tie slušnejšie reakcie na svoje športové a ľudské správanie. Väčšina reakcií obsahovala pobúrenie a hnev na to, čo si to 16-ročná ukrajinská tenistka vlastne dovolila. Otec sa za ňu ospravedlnil. K „incidentu“ sa odmietavo vyjadril aj Ukrajinský tenisový zväz, podľa ukrajinského ministra športu Matvija Bidnyja celú „vec“ vyšetrí aj jeho rezort a zaujme stanovisko.
Prednedávnom som sa v statuse postavil na stranu Jula Hudáčka, nášho hokejového brankára, keď ho z Kladna vyštvali médiá, spolu s fanúšikmi a asi aj sponzormi za to, že si dovolil predtým obliekať dres kazašského hokejového tímu Barys Astana, hrajúceho v ruskej KHL. Zdôrazňujem – Hudáček nastupoval za kazašský tím! Je Kazachstan suspendovaný zo športových akcií po svete? Nie je! Ale Hudáček si musel zobrať ešte nevybalený kufor z Kladna a pobral sa za ďalším angažmán, do nemeckého Frankfurtu. Že či Nemci riešia Hudáčkove pôsobisko v Astane? Ani im nenapadne. V Julovi Hudáčkovi získali super brankára, ktorý sa stal okamžite miláčikom tribún. Nikomu ani len nenapadne, robiť z neho proruského propagandistu.
Teraz sa tu vo veľkom útočí na futbalový tím Slovan Bratislava, že si na sústredení v Katare dovolili odohrať prípravný zápas s Dinamom Moskva. Mimochodom, Dinamo Moskva je tím, ktorý trénersky vedú českí bratia Marcel a Mario Ličkovci. Čím sa belasí tak previnili? Tým, že chceli odohrať prípravný zápas s Dinamom Moskva, keďže Rusi boli v danej chvíli jedným z tímov, ktorí sa pripravoval nablízku. To je každý futbalista Dinama Moskva prívrženec vojen a zabíjania?
Zbláznili sa už dočista všetci? Mladá Ruska je čím vinná za vojnu na Ukrajine, že ju musíme takto obrazne opľúvať? A šestnásťročná Ukrajinka, čím sa previnila? Obe mladé tenistky sú vinné tým, že sa pozerajú na svet okolo seba, nielen na šport, srdcom a fair-play pohľadom? Že tým všetkým bohorovným, samozvaným sudcom nie je hanba.
Na jazyk sa v tejto súvislosti tlačia viaceré otázky. Prečo hráva ešte Alexander Ovečkin stále v NHL? Nevadí vedeniu tímu Washington Capitals, že otvorene podporuje Putina? A čo ďalší ruskí hokejisti v NHL? A čo takí izraelskí športovci, prečo môžu stále chodiť po súťažiach po svete, keď ich vláda masívne bombarduje už mesiace Gazu, výsledkom čoho je viac ako 20 000 mŕtvych? To nikto ani brvou nehne? A čo s Azerbajdžanom a jeho športovcami? Vojna, ktorú rozpútal v Náhornom Karabachu, vyhnala zo svojich domovov desaťtisíce Arménov? To je celému svetu jedno? A ako sme sa vlastne my všetci pozerali na športovcov USA v časoch, keď boli v rozpore s medzinárodným právom, na čele s armádou USA, bombardované a napadnuté Irak, Srbsko a ďalšie krajiny?
Pamätám si na to, keď pár mesiacov po začatí agresie Ruska na Ukrajine, kríž počas veľkonočnej Krížovej cesty vo Vatikáne niesli spoločne Ruska a Ukrajinka. Kyjev proti tomu protestoval, ale pápež neustúpil. Nie je toto cesta, namiesto toho, ako neustále útočiť na seba napríklad aj na športovom poli? Samozrejme, že je. Len svet akoby na ňu už definitívne rezignoval. A vydal sa cestou do slepej uličky.