V dnešnej rubrike nebudeme sumarizovať 7 dní, ale rok 2023. Priniesol sériu zaujímavých obratov: rýchly návrat Smeru, ktorý zosadil Hlas; pád padnutých, keď prezidentka odstavila dočasnú Hegerovu vládu; mediálne nafukovanie progresívcov, ktorí vyrástli do nadživotnej veľkosti a zlom vo vojne na Ukrajine. (standard.sk)
1. Návrat Fica
Dnes sa nám návrat Ficovej éry javí ako scenár, s ktorým sa rátalo. No ešte v januári a februári 2023 bolo všetko inak. Pozíciu dominantnej strany si užíval Pellegriniho Hlas. V prieskumoch mal 21 percent. Ficov Smer sa trápil v izolácii. Hlásila sa k nemu len SNS, ktorá v tom čase sedela na troch percentách.
Jednoducho: na začiatku volebného roka bol za budúceho premiéra považovaný Peter Pellegrini, ktorý na diaľku flirtoval s progresívcami. Ficovi odkazoval, že si ho nevie predstaviť vo vláde.
Po februári prišiel rýchly obrat, ktorý patrí k najpozoruhodnejším javom slovenskej politiky. Fico sa vypracoval z pozície odpisovaného lídra, ktorému hrozila väzba, na premiéra, ktorý zostavil svoju štvrtú vládu. Boli za tým hlavne tri faktory. O dva sa postaral Smer vlastnou politickou taktikou. Tretí vyrobili progresívne médiá.
Prvý bol presne cielený a dobre vypočítaný útok Smeru na Hlas. Fico spustil kampaň, v ktorej dokola opakoval, že voliť Pellegriniho znamená voliť progresívcov. Zabralo to. Pre väčšinu voličov Hlasu boli progresívci neprijateľní.
Po tomto útoku sa pozície Smeru a Hlasu zrkadlovo vymenili. Ficov Smer bol jednotka. Hlas padal k 15-tim percentám.
Druhým faktorom bol lov na voličov Republiky. Šéf volebného tímu Smeru Robert Kaliňák presadil Smer v alternatívnych médiách a kanáloch (vrátane relácií kontroverzného Dannyho Kollára). Hlavnou témou lídrov Smeru bol boj „so sorosovskými mimovládnymi organizáciami“. Súbežne s tým lídrom Republiky poradili, aby sa hrali na protifašistických bojovníkov.
Aj to zabralo. Republika mierne padala. Smer po voličoch Hlasu zhltol aj veľkú časť voličov radikálov.
O tretí faktor sa postarali progresívne médiá, keď zborovo hlásali, že volebným víťazom môžu byť progresívci. Bola to klasická vidlička: buď progresívci, alebo Smer. Vyberte si. Ficovi to v závere kampane prinieslo skupinu celkom nových voličov, ktorí Smer vyhodnotili ako menšie zlo.
Na závere volebnej kampane 2023 bolo zvláštne, že rástli všetky tri strany, ktoré po voľbách vytvorili koalíciu. Naopak, v prípade voličov z opačného konca jedna strana kanibalizovala druhú. Napríklad progresívci mohli rásť len na úkor Demokratov.
Smer nasával voličov Hlasu a Republiky. Hlas doplnil straty z tábora voličov Borisa Kollára (ktorého ostreľoval Pellegriniho známy Zoroslav Kollár). SNS vyzbierala voličov drobných národných strán.
Voľby napokon rozhodla najmenšia parlamentná strana: Dankova SNS. Tesne prešla. Ak by tesne neprešla, za reálnych víťazov by sa vyhlásili progresívci a hladko by zostavili vládu. Vyšlo im takmer všetko, čo potrebovali. Získali 18 percent a k tomu možnosť parlamentnej väčšiny bez Matoviča. Nebyť SNS a tesnej šance pre Ficovu koalíciu, novým premiérom by bol pravdepodobne Michal Šimečka.
Voľby 2023 boli do veľkej miery testom, či sú pre slovenskú spoločnosť – ak to zjednodušíme – neprijateľnejší „dúhoví progresívci“, alebo „skorumpovaný Smer“. Zároveň boli zrážkou atlantistov a suverenistov. Voľby tesne vyhrali suverenisti. Bolo to prirodzené. Progresívcom by sa dalo len ťažko veriť, že sú made in Slovakia (o tom viac v bode 3).
2. Pád padnutých
Ďalšou zlomovou udalosťou roka bol pád tých, ktorí už padli, ale nechcelo sa im odísť. V máji Zuzana Čaputová vymenila Hegera a vymenovala prezidentskú vládu.
Ani to však pôvodne nevyzeralo ako očakávaný scenár. Hegerova vláda sa zrútila už koncom roka 2022. Potom nasledovalo trpké prekvapenie. „Dočasne poverený premiér“ sa tváril, že by mohol vládnuť až do februára 2024. Hegera nijako nevyrušovalo, že bol odvolaný. Predčasné voľby odmietal. V režime poverenia chcel pokračovať až do riadnych volieb. Celkom bez hanby.
Podobne sa tvárili aj Matovič so Sulíkom. A principiálne nebol proti ani Boris Kollár. Koalícia usúdila, že predčasné voľby po páde vlády nie sú nevyhnutné. Držali sa stoličiek ako zúfalci: voľby čo najneskôr. Mimochodom, to bol ďalší faktor, ktorý vystrelil Fica z izolácie rovno do novej vlády. Hlavy z koalície vyhodnotili trendy zle. Veľmi zle.
Tip red. SRS: Neprehliadnite ani Danišov komentár Bývalý poradca Zelenského: Ukrajinci a Rusi by mali rokovať o mieri a zažalovať Západ.