Putin naznačuje Západu, že je pripravený rokovať o prímerí na frontovej línii na Ukrajine, tvrdí The New York Times. (hlavnespravy.sk)
Napriek svojej bojovnej rétorike ruský prezident diplomatickými kanálmi vysiela signály, že je pripravený na prímerie.
Pre denník The New York Times to uviedli americkí predstavitelia a bývalí ruskí predstavitelia blízki Kremľu. Podľa nich Putin od septembra naznačuje, že je pripravený na prímerie, ktoré zastaví boje na súčasných pozíciách.
„Oni (predstavitelia Kremľa – pozn. red.) hovoria: ,Sme pripravení rokovať o prímerí’. Na bojisku chcú zostať tam, kde sú teraz,” povedal vysokopostavený zahraničný predstaviteľ, ktorý sa na jeseň stretol s predstaviteľmi Moskvy. „Je pripravený zastaviť sa na súčasných pozíciách,” potvrdil bývalý ruský predstaviteľ. Putin zároveň „nie je pripravený ustúpiť ani o meter” z obsadených pozícií.
Podľa zdrojov NYT Putin považuje načasovanie za vhodné: ukrajinská protiofenzíva zlyhala a podpora Západu slabne.
Je Putin pripravený ukončiť vojnu?
Podrobnejší rozbor článku v New York Times o pripravenosti Ruska na rokovania.
Publikácia predtým uviedla, že ruskí predstavitelia západným predstaviteľom ticho naznačili, že by sa malo uzavrieť prímerie na súčasných pozíciách pozdĺž frontovej línie na Ukrajine.
V článku sa tiež uvádzalo, že podobný plán mal prísť z Kremľa na jeseň 2022, po porážke Ruskej federácie v Charkovskej oblasti. Následne náčelník generálneho štábu USA Mark Milley vyzval Kyjev na rokovania, pričom sa domnieval, že súčasná úroveň dosiahnutých výsledkov je stropom „rozumných očakávaní”.
„Iní vysokopostavení predstavitelia USA sa však domnievali, že rokovania sú predčasné,” píše sa v publikácii. Okrem toho Zelenskyj ponúkol, že bude bojovať ďalej.
Keď sa na jeseň nepodarilo dosiahnuť dohodu, Putin „prijal svoju úlohu vrchného veliteľa s takmer mesiášskym odhodlaním”. Podľa zdrojov NYT v zime 2022 ruský prezident denne absolvoval dve videokonferencie s armádou, na ktorých diskutoval o situácii na bojisku.
Na jednom zo súkromných stretnutí minister obrany Šojgu povedal, že „Putin je odhodlaný bojovať ďalej”. Minister vyslovil údaje, že Rusko má výhodu v tankoch a bojových lietadlách a existujú plány na zvýšenie vojenskej výroby. Šojgu tiež uviedol, že Rusko môže v prípade potreby zmobilizovať až 25 miliónov ľudí.
Kremeľ sa zároveň snažil vytvoriť možné kanály na rokovania, aby ich mohol využiť, „keď príde čas”. Ruský prezident okrem iného pozval na tento účel do Moskvy afrických lídrov (ktorí, pripomeňme, v lete predstavili svoj mierový plán pre Ukrajinu a pricestovali s ním do Kyjeva).
Ak v čase začiatku ukrajinskej ofenzívy bol Putin „napätý”, tak koncom leta, keď bolo jasné, že útok AFU bol odrazený, začal ruský prezident „vyžarovať stabilitu a sebavedomie”, tvrdia respondenti vydania.
„Upokojili sa aj kľúčoví ruskí predstavitelia”. Kým spočiatku vnímali vojnu ako katastrofu, „teraz si už na ňu zvykli”.
Ruskí predstavitelia, „ktorí poznajú” Putina už dlho, pre NYT uviedli, že v súkromí ruský prezident „vyjadruje túžbu vyhlásiť víťazstvo, ukončiť vojnu na súčasnej frontovej línii”. Hlavnou motiváciou Kremľa na ukončenie vojny je, že „Putin chce, aby väčšina Rusov naďalej žila normálnym životom”.
Preto „neoficiálni ruskí emisári diskutovali s partnermi (na Západe – pozn. red.) o kontúrach potenciálnej dohody, ktorú by Putin akceptoval”.
Hovorcovia NYT zároveň spochybňujú tézu, ktorá zaznieva na Západe, že Kremeľ bude pokračovať vo vojne a čakať na Trumpovo víťazstvo v Spojených štátoch. „Bývalí ruskí predstavitelia uviedli, že Putin by vzhľadom na neistotu spojenú s vojnou uprednostnil skoršie uzavretie dohody,” uvádza sa v článku.
Podľa jedného z respondentov je pre Kremeľ ideálny čas na pravdepodobnú dohodu pred marcovými prezidentskými voľbami v Rusku. Americkí predstavitelia zároveň pre publikáciu uviedli, že Putin síce naznačil, že je otvorený dohode, ale čaká na konkrétnejšie návrhy zo Západu.
Jednou z prekážok je podľa novín Putinovo „odhodlanie udržať Ukrajinu mimo NATO”.
Taktiež vysokopostavení americkí predstavitelia „neveria, že by ktorýkoľvek významný ukrajinský politik mohol v súčasnosti súhlasiť s dohodou, ktorá by Rusku ponechala takú veľkú časť ukrajinského územia”.
Treťou prekážkou je snaha amerických orgánov prinútiť Putina k ústupkom. Okrem toho sú mnohí na Západe skeptickí voči prímeriu, pretože tvrdia, že Moskva sa vyzbrojí na budúci útok.
Putinov hovorca Dmitrij Peskov v komentári uviedol, že tézy načrtnuté v článku sú „koncepčne nesprávne” a že ciele Ruska na Ukrajine zostávajú nezmenené.