Dve vojny – na Ukrajine a v Gaze – ukazujú stratu morálneho kreditu Ameriky a Západu. Píše Vladimír Palko. (standard.sk)
Ukrajina a Rusko. Gaza a Izrael. Dva konflikty, do ktorých sa dostal náš svet Západu v rokoch 2022 a 2023. Oba z krátkodobého hľadiska neočakávané, z dlhodobého hľadiska nie prekvapujúce.
Oba sa vyznačujú niekoľkými spoločnými princípmi nášho prístupu k nim. Menujme tri takéto princípy. Je to Princíp okamžitého spravodlivého morálneho rozhorčenia, Princíp ukrývania kostlivca v skrini a Princíp podpísaného bianko šeku.
Riadia sa nimi politici i médiá, i keď v čase a priestore dochádza k menším rozdielom.
Princíp okamžitého spravodlivého morálneho rozhorčenia
Okamžité morálne rozhorčenie sa nás zmocní po náhlej, šokujúcej, mimoriadne odsúdeniahodnej udalosti, v ktorej je zabitých mnoho ľudí, a to obzvlášť krutým spôsobom.
K jednej takej udalosti došlo 24. februára 2022. Bola to ruská invázia na Ukrajinu, ktorá nám šokujúcim spôsobom privodila čosi doteraz v Európe nemysliteľné, a to vojnu veľkého rozsahu, ktorá je zástupnou vojnou medzi jadrovými veľmocami.
Druhou takou udalosťou bol teroristický útok Hamasu na izraelské územie 7. októbra 2023.
Obe udalosti vzbudili okamžité morálne rozhorčenie. Ruská invázia preto, lebo i tí, čo chápali ruský pocit ohrozenia, spôsobený rozširovaním NATO o Ukrajinu, videli, že diplomatické prostriedky neboli vyčerpané.
Útok Hamasu vzbudil morálne rozhorčenie, lebo jeho cieľom bolo zavraždenie čo najväčšieho počtu izraelských civilných obetí, znásilňovanie a mučenie. A zrejme i vyvolanie väčšieho regionálneho konfliktu. Hamas je nepochybne teroristickou organizáciou a zaslúži si zničenie.
Morálne rozhorčenie je správne
Morálne rozhorčenie a odsúdenie je správne. Už menej správna je snaha zabrániť pozrieť sa na konflikt z vyššej perspektívy.
Spomínam si, ako som bol hneď v prvý deň ruskej invázie svedkom presne takejto snahy. Jednak to bolo v mainstreamových médiách, jednak som to zažil na zhromaždení na jednej bratislavskej vysokej škole.
Čítal som a počúval som, bola to invázia, bola to agresia. Odsúdiť a bodka. To „a bodka“ tam bolo doslova.
Veď v odsúdení nebol žiaden problém. Bol som jeden z mála ľudí na Slovensku, ktorí inváziu opakovane verejne odsúdili ešte pred 24. februárom začiatkom roku 2022, keď bola ešte len hypotetickou možnosťou. Ak Rusi použijú násilie, a už je to pravdepodobné, tak to násilie treba odsúdiť. Tak som písal pár dní pred inváziou.
Ale prečo to „a bodka“?
Podobne po 7. októbri som čítal na sociálnej sieti pobúrený status: Ako môže v tomto čase ktokoľvek použiť heslo „Free Palestine“?
Ak niekto reaguje v zmysle „a bodka“ a „žiadne Free Palestine“, mám preto pochopenie vtedy, ak je takáto reakcia spôsobená okamžitým emočným pohnutím.
Už menej pochopenia mám vtedy, ak tak niekto reaguje preto, lebo má politický zámer zakryť nepríjemnú pravdu o príčinách hroznej udalosti, ktorá nás rozhorčila. Keď niekto ukrýva kostlivca v skrini.
V skrini ukrytý kostlivec
Pri oboch udalostiach, ktoré nás morálne rozhorčujú, sa vyskytuje kostlivec v skriniach Západu, ktorého by západné elity veľmi rady ukryli. To je to „a bodka“.
V prípade ruskej invázie preto od týchto elít až kŕčovito často počúvame, že ruská invázia bola „nevyprovokovaná“. Čím častejšie sa to používa, tým viac je zrejmejšie, že vyprovokovaná bola a to snahou Západu dostať Ukrajinu do NATO. Toľkokrát sme už uviedli dôkazy, že to netreba opakovať. Treba len oceniť jedného z teoretikov zničujúcej americkej neokonzervatívnej vojenskej politiky Roberta Kagana, ktorý úprimne a poctivo proti slovu „nevyprovokovaná“ zaprotestoval. Aká nevyprovokovaná? My sme chceli dostať Ukrajinu do NATO, v dôsledku čoho Rusi zaútočili. To napísal Kagan vo Foreign Affairs ešte na jar 2022, čím poukázal na západného kostlivca v skrini. Áno, nebyť zámerov dostať Ukrajinu do NATO, invázie by nebolo.
Kagan je výnimkou, lebo súvislosť medzi rozširovaním NATO a vypuknutím vojny na Ukrajine je u elít Západu tabu prvého rangu.
Ďalším kostlivcom v skrini je skutočnosť, že ešte aj po začiatku invázie bolo možné na rokovaniach v Istanbule dosiahnuť dohodu o mieri.