Pravoslávni veriaci slávia tento rok Veľkú noc s týždenným oneskorením oproti kresťanom riadiacim sa Gregoriánskym kalendárom. Práve na Veľkú sobotu sa v Bazilike Božieho hrobu v Jeruzaleme každoročne odohráva udalosť, ktorej mnohí pripisujú nadprirodzený charakter. (standard.sk)
V podstate pripomína takzvaný obrad svetla, ktorým latinskí veriaci začínajú slávenie Veľkonočnej vigílie. Oba obrady sa však líšia v odpovedi na otázku: kto zapáli sviečku? V rímskokatolíckych chrámoch má oheň, ktorý zažína veľkonočné paškály, prirodzený pôvod, zatiaľ čo v prípade „svätého ohňa“ v Jeruzaleme sa nezriedka skloňuje slovo zázrak. Časť verejnosti celú udalosť vníma skôr symbolicky; skeptici nahlas kritizujú podvod či úmyselné zavádzanie.
Tradícia obradu je spojená so vznikom samotnej baziliky; má teda približne 1 600 rokov. Prvé písomné svedectvá o zázračnom ohni pochádzajú z prelomu 10. a 11. storočia. Obrad svetla je dodnes nabitý bohatou symbolikou.
Starobylý obrad je bohatý na symboly
Na čele popoludňajšej slávnostnej procesie vstupujú do baziliky ako prví arménski pravoslávni kresťania, ktorým pripadá čestná úloha zaklopať na masívne vchodové dvere. Je všeobecne známe, že kľúče od baziliky vlastní moslimská rodina, ktorá chrám denne odomkne i uzamkne. Keď sprievod dorazí k edikule Božieho hrobu, trikrát ju obchádza s prosbami, aby sa Boh aj tento rok prejavil svätým ohňom.
Keď sprievod zastane, jeruzalemský pravoslávny patriarcha si vyzlečie slávnostný liturgický odev a na znak pokory si oblieka jednoduchý biely odev. V rukách drží dva zväzky, z ktorých každý obsahuje 33 sviec a spolu s arménskym patriarchom podídu k dverám edikuly zapečateným voskom a medom.