Politický a sociálno-ekonomický nepokoj v Nemecku pretrváva. Neutešené jesenné vyhliadky sa s prichádzajúcou zimou ďalej komplikujú. Hlavná príčina tohto stavu je v línii vlády semaforovej koalície vedenej Olafom Scholzom, predovšetkým v jej neschopnosti riešiť problémy, ktoré sa v Nemecku nahromadili. Výstižne názor veľkej časti Nemcov vyjadruje povzdych na sociálnych sieťach: „Chceli sme žiť lepšie ako za Merkelovej, ale sa ukázalo, že Scholz, to je horšie ako Merkelová.“ (noveslovo.eu)
Neúspechy Scholzovej vlády sa prejavujú v mnohých podobách. Ich základným zdrojom je pridržiavanie sa línie politiky, ktorá neprináša výsledky. Ide však aj o to, že pomery komplikuje kontroverzná zahraničná a bezpečnostná politika, ktorá sa príliš podriaďuje požiadavkám USA a nezvažujú sa jej negatívne ekonomické následky. Aj toto v roku 2023 patrilo k významným príčinám zhoršovania stavu nemeckého národného hospodárstva.
Na sociálno-ekonomický vývoj Nemecka pôsobia aj ďalšie negatívne procesy, ktoré vytvárajú nepríjemnú synergiu. Má nielen domáce aspekty, ale začína poškodzovať aj medzinárodné postavenie i obraz Nemecka, pričom je prepojená s narastajúcimi ťažkosťami EÚ. Christoph Kapalschinski v článku s názvom Ako nemeckí prijímatelia rozhodnutí stratili intuíciu (Wie Deutschlands Entscheider ihr Bauchgefühl verloren) 1. decembra vo Welte uviedol: „Ekonomická situácia zodpovedá bezútešnej globálnej politickej situácii.“
Je to nejasná, ale len okrajová záležitosť, médiá však vo veľkom informovali, že nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier 29. novembra musel asi polhodiny čakať v lietadle po prílete do Kataru. Lietadlo pristálo trochu skôr, ako bolo naplánované v oficiálnom programe. Predtým v rámci blízkovýchodného turné F-W. Steinmeier navštívil Izrael a Omán. S katarským emirom Tamímom bin Hamadom Ál Sáním potom rokoval o prepustení rukojemníkov z Izraela, ktorých unieslo hnutie Hamas 7. októbra. Nebudeme meditovať nad tým, prečo sa tento „incident“ stal, ale je známe, že v Oriente sú diplomatické (vzťahové) detaily významnejšie ako vzletné slová.
V napätej situácii v Nemecku zhubne pôsobí aj snaha pripúšťať len názory, ktoré hlavný politicko-mediálny prúd považuje za „správne“ a zároveň pri tom nevyberane útočí proti „zlým, škodiacim“ elementom. Nemci prestávajú čoraz viac veriť nielen vláde, ale aj médiám hlavného prúdu a nie sú spokojní ani s úrovňou demokracie v štáte.
Strany semaforovej koalície utrpeli v tohtoročných krajinských voľbách vážne straty. Reakcia obyvateľstva na pomery sa prejavuje vo vlne protestov (napr. 25. novembra v Berlíne demonštrovalo asi 10 tisíc osôb – podľa údajov polície – proti dodávkam zbraní na Ukrajinu) a štrajkov (napr. 15. novembra bol 20-hodinový výstražný štrajk rušňovodičov odborového zväzu GDL za vyššie mzdy). Premieta sa to aj do znižovania úrovne preferencií strán vládnej koalície a pretrvávajúcej historicky najnižšej spokojnosti obyvateľstva s vládou. Tieto čísla síce necítiť tak bolestivo ako zlé ekonomické ukazovatele, ale u tých, ktorí sú pri moci, nevyvolávajú dobré pocity. Po raste podpory Alternatívy pre Nemecko (AfD) sa novým strašiakom „tradičných“ politických strán stáva aj popularita Aliancie Sahry Wageknechtovej (BSW), ktorá sa má zmeniť na politickú stranu.
Zložitosť napĺňania línie vládneho programu
Koaličná zmluva SPD, Zelených a FDP na roky 2021 – 2025 sa nazýva Odvážiť sa urobiť viac pokroku | Aliancia za slobodu, spravodlivosť a udržateľnosť. Má vyše 140 strán a pozostáva z preambuly a 9 častí (pozri Koalitionvertrag 2021 – 2025 zwischen der Sozialdemokratischen Partei Deutschlands /SPD/, Bündnis / Die Grünen und den Freien Demokraten /FDP/).
Túto zmluvu predstavil O. Scholz (SPD) v Bundestagu ako programové vyhlásenie vlády. Povedal pri tom, že pôjde o „prelom a pokrok“ a za kľúčové problémy označil ochranu klímy, digitalizáciu a ekonomickú transformáciu. Možno oceniť snahu vlády realizovať vytýčenú líniu, ale spokojnosť občanov s jej konaním ani po takmer dvojročnom pôsobení neprichádza.
Časopis Stern 6. septembra 2023 uverejnil článok Floriana Schillata o všeobecnej rozprave v Bundestagu s názvom Kancelár Scholz má 99 problémov a rozpočet je len jedným z nich (Kanzler Scholz hat 99 Probleme – und der Haushalt ist nur eins davon). Problémy s rozpočtom sa odvtedy výrazne zhoršili po rozhodnutí Ústavného súdu z 15. novembra. Zakázal „rozpočtový manéver“, ktorým chcela spolková vláda obísť dlhovú brzdu. Súd konal na základe podania konzervatívnej opozície o tomto zámere.
Súd rozhodol, že nevyčerpaných 60 miliárd eur, ktoré boli vyčlenené pre pandemické opatrenia, nemožno previesť do Klimatického a transformačného fondu, čo narušilo finančné plány vlády. Z tejto sumy sa mali financovať napr. výmena starých olejových a plynových vykurovacích systémov, obnova železníc, nabíjacia sieť pre elektromobily, podpora tchajwanskej továrne na výrobu čipov TSMC. Mimochodom, v ČR, takej zbožňovanej prezidentkou „tejto krajiny“ Zuzanou Čaputovou, sa v médiách objavili ironické poznámky na adresu predsedníčky Poslaneckej snemovne Markéty Pekarovej Adamovej. Dôvodom bola jej záľuba v parlamentno-politickej turistike po svete, pri ktorej provokatívne navštívila aj Tchaj-wanom. „Pátra“ sa po tom, prečo sa nedávno „pochválila“ na fotografii s tchajwanskou továrňou, ktorá má byť v Drážďanoch, ale mohla byť aj v Česku.
Nemecký minister hospodárstva Robert Habeck varoval, že uvedené projekty ovplyvňujú „ekonomické jadro Nemecka“. Diera v rozpočte spôsobuje problémy aj pre vojenské výdavky a podporu Ukrajiny, ktorá je podľa O. Scholza pre Európu (!) „existenčne dôležitá“.
Nemecká ekonomika viac ako v iných veľkých štátoch EÚ doplatila na protiruské sankcie. Výrazne prispeli k energetickej kríze, ktorej následky sú dramatické. Diera v rozpočte vedie k tomu, že štátna regulácia cien elektriny a plynu vyprší už 31. decembra – o tri mesiace skôr, ako sa plánovalo (a počítalo s tým obyvateľstvo i podniky). Na otázku, či štát zakročí, ak budú ceny plynu v budúcom roku vysoké, minister financií z FDP Christian Lindner odpovedal, že to sa nedá predpokladať. Kancelár O. Scholz však inde vyhlásil, že regulácia cien už nie je potrebná a v prípade prudkého rastu cien vláda zasiahne. Názory na to, kde šetriť, sa rozchádzajú, najmä medzi SPD a FDP. Dňa 29. novembra sa o spôsoboch riešenia problému rokovalo na koaličnej rade.
Spolková vláda 27. novembra predložila návrh dodatočného rozpočtu na rok 2023, pri čom počíta s pozastavením dlhovej brzdy. Bundestag by mal rozpočet schváliť ešte pred Vianocami. Tlačí sa aj na to, aby bol do konca roka schválený aj rozpočet na rok 2024, k čomu však asi nedôjde. Minister C. Lindner optimisticky hovorí o „ambicióznej cestovnej mape“ pre semaforovú koalíciu na budúci rok.
Nemecké financie sú teda v úzkych a zvažuje sa, aké opatrenia – okrem pokračujúceho pozastavenia dlhovej brzdy – ešte urobiť na vyplnenie diery v rozpočte. Nevyhnutné sú úspory v rôznych oblastiach. Možným riešením je aj zvyšovanie daní, čo by však bolo pre Scholzovu vládu politickou samovraždou. Minister C. Lindner to rezolútne vylúčil a zdôraznil potrebu iného nastavenia priorít ako doteraz. Povedal, že štát by mal s peniazmi, ktoré má k dispozícii, narábať „presnejšie“. Napriek ekonomickej veľkosti a sile Nemecka je to však v súčasných podmienkach, a najmä pri tom, ako Berlín plní nátlakové požiadavky Washingtonu, veľmi otázne.
V Nemecku sa šíria diskusie o tom, že najväčšia európska ekonomika naliehavo potrebuje investície. Do toho proamerickí neoliberáli vykrikujú ostošesť, že by to malo prevážiť nad doterajšou posadnutosťou nemeckých politikov fiškálnou striedmosťou. Washingtonu zrejme nestačí, že nemecká ekonomika je beztak dosť pod tlakom nenásytnej a dobrodružnej finančnej politiky USA a kruto na to dopláca. Reforma dlhovej brzdy však vyžaduje zmenu ústavy, na čo je potrebná dvojtretinová väčšina v parlamente. To je momentálne nepriechodné.
Čísla o neutešenej hospodárskej situácii Nemecka
Článok Sandry Wardovej s názvom Po rozpočtovej kríze – hviezdny autor USA vymenúva tri „neriešiteľné“ problémy, ktoré ničia nemecké hospodárstvo (Nach Haushaltskrise – US-Starautor nennt drei „unlösbare“ Probleme, die Deutschlands Wirtschaft zerstören) na Focus online z 1. decembra poukazuje na zlý pohľad v USA na Nemecko. Prognózy amerických finančných expertov sú podľa nej všetkým možným, ale nemajú ružové farby. Politológ Peter Zeihan dokonca predpovedá koniec Nemecka ako modernej ekonomiky. Za „neriešiteľné“ problémy považuje závislosť na dodávkach energie, zameranie na Rusko a Čínu ako ekonomických partnerov a demografický problém so starnutím populácie. Neboli by to však americkí autori, keby nielen Nemecko, ale aj celý Západ a vlastne „zvyšok sveta“ alarmisticky nevarovali pred čínskou a ruskom hrozbou. Ak sa pustíme do voľnejších úvah, v tomto pohľade to vyzerá znovu mesiášsky na „yankeeovský“ spôsob tak, že USA spasia Nemecko tým, že ho „odrežú“ od Číny a dodajú mu energie za oveľa vyššie ceny ako boli ruské. Akoby išlo o Marshallov plán naruby. Je teda len na Scholzovej vláde, či si skutočne nechá ďalej ničiť nemecké hospodárstvo „neoceniteľnými“ radami a pomocou z Washingtonu.
Údaje, ktoré sme o stave a vyhliadkach nemeckej ekonomiky uviedli v článku Po dovolenkách a prázdninách Nemci nebudú príliš spokojní (Slovo, 5. septembra), sa len minimálne zmenili. Pribúdajú prevažne pesimistické vízie ohľadne hospodárskych výsledkov roku 2023.
Na webovej stránke Statista-com sa však vidí pozitívne medziročný vývoj inflácie. Tento rok by mala klesnúť na 6,1 % z vlaňajších 6,9 %. Rok 2024 by mal byť ešte lepší. Optimisticky sa očakáva ďalší pokles inflácie na 2,6 %.
S vývojom spotrebiteľských cien to však také potešujúce nie je. Podľa údajov z 8. novembra v októbri 2023 pri porovnaní s rokom 2020 vzrástli približne o 17,8 %. Dlhodobo to vyzerá ešte škaredšie. Podľa modelu, v ktorom v roku 2020 bola hodnota indexu spotrebiteľských cien 100 bodov, to spätne na rok 1991 bolo 61,9 bodu. V roku 2022 to vyskočilo už na 110,2 bodu, teda za 30 rokov takmer na dvojnásobok.
Nelichotivé boli aj výsledky prieskumu uverejneného 24. novembra. Podľa neho len 8 % opýtaných zastávalo názor, že ekonomika v Nemecku sa zlepšuje, 59 % uviedlo, že sa zhoršuje a 31 % to vnímalo bez zmeny. Za príčiny tohto vývoja sa považujú rastúca ekonomická neistota spôsobená vojnou na Ukrajine a vysoká miera inflácie, ktoré vedú k nedostatku kúpnej sily obyvateľstva a stagnujúcej domácej ekonomike.
V 3. štvrťroku 2023 podľa Spolkového štatistického úradu HDP klesol v porovnaní s rovnakým štvrťrokom minulého roka o 0,8 %. Po očistení od sezónnych a kalendárnych vplyvov bol pokles nakoniec len o 0,1 %. Výkon ekonomiky sa teda oslabil len mierne, ale poukazuje sa na to, že v predchádzajúcich dvoch štvrťrokoch nemecké hospodárstvo takmer stagnovalo. HDP by mal podľa vládnych údajov z októbra klesnúť za tento rok o 0,4 %, pričom na jar sa predpovedal ešte v rovnakej miere jeho rast. S číslami sa robí všetko možné preto, aby sa vyhlo hodnoteniu stavu ekonomiky ako recesie, ktorá nastáva technicky vtedy, keď dva štvrťroky po sebe jej výkon klesne. Mimochodom, v Rakúsku k tomu už došlo.
O iných komplikáciách sa zmieňovalo v prieskume DIHK (Nemecká priemyslová a obchodná komora). Ide o vážne problémy s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily, čo sa dotýka takmer všetkých odvetví, ale najviac to pociťujú nové, rozvojové odvetvia. Je to zhruba 1,8 milióna neobsadených pracovných miest. V tomto roku to mohlo znamenať stratu produkcie v hodnote viac ako 90 miliárd eur, čo je vyše 2 % HDP. Takýto počet chýbajúcich kvalifikovaných pracovníkov, ktorí by mali ovládať aj nemecký jazyk, migranti nemôžu nahradiť, nehľadiac na to, že pôsobí aj agresívne „vysávanie mozgov“ pre USA.
Nebudeme to ekonomicky komentovať, len nám schádza na um ľudové príslovie, že človek sa má prikrývať len takou perinou, na akú má. V neoliberálnej honbe za ziskom a rastom sa nedá (nevie) počítať so všetkými faktormi a trh to veru svojou neviditeľnou rukou nevyrieši.
Štúdia úverovej poisťovne Allianz Trade uviedla, že v Nemecku tento rok v dôsledku slabej ekonomiky pribudli konkurzy (úpadky) podnikov. Počet podnikov s ročným obratom minimálne 50 miliónov eur, ktoré išli v prvých troch štvrťrokoch tohto roku do konkurzu, sa zvýšil na 45 oproti 26 v rovnakom období minulého roka. Išlo najviac o stavebný sektor, strojárstvo a maloobchod. Maloobchod tento rok čaká ešte aj slabá vianočná sezóna. Ceny potravín napriek nižšej inflácii zostávajú vysoké. Spotrebitelia preto šetria pri všetkých ostatných výdavkoch.
Doplníme ešte, že Bild 1. decembra označil za novú hrozbu pre nemecký automobilový priemysel blokádu na poľsko-ukrajinskej hranici. V jej dôsledku už vznikajú výpadky v niektorých reťazcoch dodávok.
Vo vypočítavaní detailov z prieskumov, správ a štúdií by sa dalo pokračovať, ale aj tento krátky a nehomogénny prehľad je, žiaľ, dosť deprimujúci. Akosi z pozadia sa však vynára nedobrý pocit zo snahy EÚ zmeniť doterajší spôsob hlasovania vo viacerých oblastiach. Pre menšie slabšie a chudobnejšie štáty aj z dôvodu ekonomickej krízy vo veľkých štátoch to môže mať fatálne následky.
Nemecký motor už dobre neťahá a Francúzsko na tom nie je o nič lepšie. „Zrovnanie kroku“ EÚ by pritom znovu paradoxne pomohlo opäť najviac USA, ktoré sa historicky dlhodobo viac spoliehajú na Berlín ako na Paríž.