Rozhovor s novým ministrom životného prostredia Tomášom Tarabom o tom, čo našiel na rezorte po Jánovi Budajovi, aké sú jeho predstavy o riadení rezortu, o zastupovaní záujmov slovenského autopriemyslu voči zelenej politike EÚ, aj o správaní SNS od volieb. (standard.sk)
Ste do veľkej miery opakom bývalého ministra životného prostredia Jána Budaja vrátane pohľadu na témy životného prostredia a zelenú ideológiu, aj podporu médií. Začnime tým, čo ste po ňom našli na rezorte.
V prvom rade jeden úplne vymyslený príbeh, že ministerstvo životného prostredia bola nejaká priorita. Nebola. Ministerstvo je plné ideologického aktivizmu a absolútne žiadnych riešení. Nenájdete oblasť, ktorá by tu fungovala.
Konkrétny príklad?
Napríklad elektráreň Gabčíkovo má turbínu, ktorej životnosť uplynula pred pätnástimi rokmi. Stav je taký, že ak by sme zajtra kúpili nové turbíny, tak do najbližších ôsmich rokov ešte nebudú fungovať. Pritom máme predanú elektrinu do budúcnosti, čiže ak by sa nejaká turbína pokazila, tak musí Slovensko platiť penále vo výške niekoľko stoviek miliónov eur.
Ako je možné, že máme turbínu, ktorá je 15 rokov po svojej životnosti?
Vysvetlenie je dlhšie. Najprv sa o Gabčíkovo viedol súdny spor, takže chápem, že v tom období to nikto nechcel riešiť, pretože tam bola právna neistota. Ale od momentu, ako je Gabčíkovo v rukách v štátu, sa malo hneď spustiť verejné obstarávanie. No a realita je taká, že do dňa odchodu z rezortu na to predchádzajúci minister Ján Budaj nedal súhlas.
To znie ako úmyselné konanie. Bolo to nejako odôvodnené?
To ešte neviem. Na ministerstve sú štósy papierov, ktoré boli nepodpísané. Vládla tu pracovná kultúra nerobiť nič, a ak sa niečo robilo, tak vyslovene to škodilo ochrane životného prostredia.
Počkajte, ešte k tým štósom papiera. Ako sa dá pôsobiť na ministerstve a nepodpisovať rozhodnutia?
Neviem a nechápem to. Buď si neuvedomujete, že tým spôsobujete škodu, alebo to znamená, že nie ste spôsobilý zastať funkciu. Druhá – podotýkam teoretická – rovina je, že nepodpisujete, aby niekto za vašim chrbtom mohol chodiť vybavovať, že podpíšem, keď zaplatíš. Na to nechcem ani pomyslieť, ale vrabce tu kadečo čvirikajú. No a tretia rovina je, že ste úplne nekompetentný. Až čas ukáže, čo z toho tu v akej miere bolo. Ale keďže sme na ministerstve našli samopal, neprekvapí ma asi nič.
Samopal?
(Úsmev.) Áno, tu za touto stenou mojej kancelárie je taký priestor a tam ho našli. Niekto ho tu zabudol. Už to riešime.
V akom stave je rezort personálne?
To je zaujímavá vec, je tu viac ako 600 zamestnancov. Ten pavúk, ktorý zostal po Jánovi Budajovi, je raz taký veľký, ako bol predtým. A je tu 400 dohodárov.
Čo robí 400 ľudí zamestnaných na dohodu?
Polovica z nich je platená z euro projektov, čo je v poriadku. O druhej polovici sami ešte len zisťujeme, čo tu robili a následne to zverejníme. Niektoré veci musia byť dodržané, pretože ak niekto, kto je zamestnaný na dohodu, vykonáva niečo, čo by mohol vykonávať štátny úradník, tak za to nemôže dostávať inú výplatu. Už mi hovorili o ľuďoch, ktorý tu mali 3-4 dohody na jednu osobu a podobne. Už ma takéto veci ani neprekvapujú.
Minister Budaj býval niektoré dni v hlavných správach spomínaný aj niekoľkokrát, zdalo sa, že je aktívny a ako bývalý ochranár rieši ekologické témy..
…dobre, uvediem ďalší príklad, environmentálna záťaž vo Vrakuni. Bývalý minister nepohol ani prstom. Dal schváliť zákon, ktorý úplne správne pani prezidentka napadla na Ústavnom súde, pretože ten zákon by absolútne znemožnil odstraňovanie týchto záťaží.
Prečo?