Nie, to nie je úloha z písomky z algebry, ale len pokus vyjasniť si, aký formát a zmysel malo posledné stretnutie ministrov zahraničných vecí krajín Strednej Ázie s ich rezortnými kolegami z krajín Európskej únie, ktoré sa uskutočnilo 23. októbra 2023 v Luxemburgu. (noveslovo.eu)
Išlo o 19. stretnutie ministrov zahraničných vecí SA+EÚ, ktorého hlavnou úlohou bolo „…rozpracovať závery zo summitu EÚ+SA na prezidentskej úrovni…“, ktorý sa konal 2. júna 2023 v kirgizskom letovisku Čolpon-Ata.[1] Bolo to však aj prvé plnoformátové stretnutie 5+27, resp. 27+5.
Za EÚ sa na ňom zúčastnil Josep Borell a komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainen. Uzbekistan reprezentoval Bachtier Saidov, Kazachstan Murat Nurtleu, Tadžikistan Sirodžidlin Muchridin, Kirgizsko Žeenbek Kulubaajev a Tadžikistan Rašid Mederov.
Cestovná mapa
V zmysle záverov zo spomenutého prezidentského stretnutia prijali ministri Cestovnú mapu SA-EÚ. Ide o dokument, ktorý dopĺňa doteraz platnú Stratégiu EÚ pre Strednú Áziu, ktorá bola prijatá v roku 2019.[2]
Pod pojmom dopĺňa si predstavme najmä rozšírenie sféry medziregionálnej spolupráce, ktorá je arcidôležitá v rámci tranzitnej infraštruktúry krajín Strednej Ázie v prepojení s Transeurópskou dopravnou sieťou (TEN-T). Inak, toto prepojenie je plne kompatibilné – a teraz pozor – s čínskou iniciatívou novej Hodvábnej cesty – jeden pás, jedna cesta. Do portfólia tejto mapy patrí tiež problematika spracovania kritických surovín, ale aj európskeho financovania zelených projektov v regióne (aj keď si osobne neviem predstaviť zelenšie krajiny než Tadžikistan či Kirgizsko, alebo zelenšie mestá než Taškent či Almaty…) a spoluprácu v oblasti fytosanitárnej a veterinárnej oblasti.
Partneri sa v Luxemburgu dohodli, že ďalšie – jubilejné 20. ministerské stretnutie SA+EÚ – sa uskutoční v roku 2024 v Turkménsku.[3]
Spoločné komuniké
Na záver tohto summitu bolo prijaté spoločné komuniké[4]. Obsahuje (symbolicky, ako 19. stretnutie) 19 bodov, v ktorých sa akcentuje spoločný záujem o pokračovanie strategického partnerstva pri akceptovaní vzájomných (a zväčša rozdielnych) záujmov na báze rôznych hodnotových prístupov.
Zo spomenutej devätnástky subjektívne[5] vyberáme:
– spoločne podporujú snahy o znovuobnovenie rovnosti všetkých členských krajín (vrátane krajín Strednej Ázie) v rámci Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE);
– vysoko oceňujú snahy krajín Strednej Ázie o vytvorenie novej atmosféry dobrého susedstva a dôvery v regióne;
– ocenili prijatie rezolúcie VZ OSN o vyhlásení Strednej Ázie (na návrh Turkménska) za zónu mieru, dôvery a spolupráce, ako aj vyhlásenie roku 2023 za Rok dialógu ako garancie mieru.
Sankcie, sankcie, ach, tie sankcie…
V rámci samostatného bloku ministri zahraničných vecí posúdili možnosti realizácie 11 balíkov sankcií voči Ruskej federácii, ktoré sebazničujúco prijala EÚ a možnostiam ich úspešného „nerealizovania“ prostredníctvom krajín Strednej Ázie, resp. prostredníctvom reexportu cez tieto krajiny.
Stredoázijskí ministri lišiacky prisľúbili, že „…budú pokračovať v koordinácii v tomto smere…“ To, že sú maximálne ekonomicky (bezpečnostne, politicky, historicky a ľudsky) prepojení s Ruskou federáciou, je fakt, ktorý si v Luxemburgu väčšina EÚ ministrov ani neuvedomila, či nepripustila.
Slabý hráč
Nehľadiac na to, že J. Borell po summite konštatoval, že ten bol „…jasným príkladom regulatívneho a rovnocenného partnerstva…“ je očividné, že táto téza sa môže naplniť len ak EÚ bude schopná zvýšiť investičný tok do regiónu alebo dynamizovať vzájomný obchod.
Zatiaľ (a dlhodobo) je EÚ na najnižších poschodiach vplyvu na Strednú Áziu. Tu, samozrejme, hrá prvú ligu Ruská federácia, Čína, Spojené štáty, Turecko, Irán a už aj India. Nezabúdajme ani na Južnú Kóreu a Saudskú Arábiu.
Ak sa pozrieme – nie skepticky, ale triezvo – na ekonomické ukazovatele (a z nich vypreparujeme kazašský export energetických surovín do Európy), tak EÚ je na konci partnerskej (ekonomicky) desiatky rozhodujúcich hráčov v regióne.
O prakticky nulovom politickom vplyve EÚ v Strednej Ázii je aj škoda hovoriť a ani tento 19. summit ministrov neposkytuje nádej, že by si Brusel spravil inventúru svojej politiky.
Preto treba patetické formulácie zo spoločného vyhlásenia brať s rezervou, poznajúc, že keď sa rozdáva, krajiny Strednej Ázie si s radosťou zoberú, ale s akoukoľvek zmenou nemožno rátať. Lenže neber, keď dávajú!
Autor je emeritný vysokoškolský učiteľ
[1] Podrobnejšie pozri: Európa sa snaží o Strednú Áziu – Noveslovo
[2] Text pozri:joint_communication_-_the_eu_and_central_asianew_opportunities_for_a_stronger_partnership.pdf (europa.eu)
[3] Podrobnejšie pozri: https://eadaily.com/ru/news/2023/10/24/glavy-mid-stran-centralnoy-azii-i-evrosoyuza-proveli-sovmestnoe-zasedanie
[4] Plný text pozri: Spoločné komuniké z 19. zasadnutia ministrov Európskej únie a Strednej Ázie, 23. októbra 2023, Luxemburg – Consilium (europa.eu)
[5] V spoločnom komuniké bolo taktiež spomenuté, že v januári 2024 sa v Bruseli bude konať investičné fórum SA-EÚ.