Peter Janura je dlhoročný kanadský diplomat slovenského pôvodu, toho času na viacročnej sabatickej dovolenke, pre Štandard píše pravidelné analýzy diania vo svete. Venuje sa kľúčovým témam geopolitiky, vojny a napätia medzi štátmi. (standard.sk)
Svetové dianie sa víri okolo Blízkeho východu a pásma Gazy, ktoré má 365 kilometrov štvorcových, čo je rozloha Bratislavy. Keďže Izrael ešte stále pripravuje pozemnú operáciu v pásme Gazy, svetovým veľmociam zostáva príležitosť na diplomatické úsilie, ktoré by zažehnalo nebezpečenstvo väčšieho konfliktu.
Jediný štát, ktorý dokáže ovplyvniť Izrael po útoku hnutia Hamas zo 7. októbra, sú, zdá sa, Spojené štáty. Minimálne sú v najsilnejšej pozícii mať nejaký vplyv. Vzhľadom na svoju jasnú a verejnú podporu Izraela si USA zachovávajú politický vplyv, ktorý im umožňuje vyvíjať tlak na izraelskú vládu. Momentálne sa Američania pokúšajú svoj vplyv uplatniť najmä vo veciach týkajúcich sa aktuálnych humanitárnych potrieb obyvateľov Gazy. Stredajšia návšteva Joea Bidena v Izraeli naznačuje, že USA chcú pracovať na riešení vzniknutej humanitárnej krízy. Aj keď Biden opäť zdôraznil právo Izraela na obranu, vyhlásil, že Hamas nezastupuje palestínsky ľud a že má v úmysle spolupracovať s Izraelom, Egyptom a Jordánskom na riešení súčasnej zložitej situácie v Gaze.
Zaujímavé je však niečo iné. Napriek snahe sa Američania nachádzajú v zložitejšej situácii, pokiaľ ide o diplomatické styky s inými krajinami v regióne, aj vo svete. Vzhľadom na zjavné (súčasné aj historické) spojenectvo medzi USA a Izraelom sú teraz arabské krajiny váhavé a nedôverčivé v ich vzťahu s USA. Dobrým príkladom je nedávna návšteva amerického ministra zahraničia Anthonyho Blinkena v Saudskej Arábii. Ten očakával, že sa večer po sobotňajšom pristátí stretne s korunným princom Muhammadom bin Salmánom. No Blinken naň musel čakať celé hodiny, korunný princ sa objavil až na druhý deň ráno. Odvtedy to bolo len náročnejšie.