Ešte v polovici tohto roku[1] sa Uzbekistan (UzGasTrade) a Ruská federácia (Gazprom export) dohodli na kontrakte, podľa ktorého bude z Ruska prúdiť smerom do Uzbekistanu ročne 2,8 mld m3 zemného plynu. (noveslovo.eu)
Kontrakt začal platiť 1. októbra 2023 s tým, že Uzbekistan dostane do svojej siete cca 9 mil. m3 plynu denne. A možno, že je to ten plyn, ktorý tak hrdo (a tupo) Slovensko odmietlo a ktorého časť si tak hrdo a korupčne (v rámci našej tuposti) Ukrajina ponechávala pre „svoje“ účely (čiže scudzila!).
Na tú hrdosť si možno slovenskí občania spomenú pri nových faktúrach za cenu už akože neruského plynu. Lenže plyn bude len jeden, ale nakúpený cez sprostredkovateľov! To je také beznádejne kapitalistické!
Znovuzrodenie plynovodu Stredná Ázia – Stred
V tejto súvislosti treba zalistovať v pamäti a spomenúť si na október 2022, keď ruský prezident Vladimir Putin navrhol vytvoriť spolu s Kazachstanom a Uzbekistanom tzv. plynárenskú trojku alebo plynárenský trojzväz. Čo situácie neznalé slovenské médiá komentovali ako obyčajne – negatívne a najmä nesprávne!
Takže, 7. októbra 2023 prezidenti Kazachstanu, Uzbekistanu a Ruskej federácie (Kasym-Žomart Tokajev, Šavkat Mirzijojev a Vladimir Putin) spoločne symbolicky výstrelom zo štartovacej pištole spustili dodávky ruského plynu z Ruska do Uzbekistanu cez Kazachstan systémom sovietskych plynovodov Stredná Ázia – Stred.
Tesne predtým ministri energetiky Žurabek Mirzamachmudov (Uzbekistan), Almasadam Satkaliev (Uzbekistan) a šéf Gazpromu Aleksej Miller doložili svojim prezidentom, že sieť je pripravená na tranzit.
Slová prezidentov
Na margo spustenia tranzitu V. Putin povedal: „… špecialisti našich krajín vo veľmi krátkom časovom úseku uskutočnili diagnostiku siete, zmodernizovali ju a po dlhom nepoužívaní ju pripravili na využitie, vrátane dobudovania úseku Buchara – Ural…“
Po slávnostnom spustení dodávok plynu sa vyjadril aj prezident Kazachstanu K.-Ž. Tokajev, ktorého západné médiá neustále vykresľujú ako potencionálneho protiruského zradcu: „… projekt zaistí diverzifikáciu ruských exportných dodávok plynu a napomôže modernizácii siete plynovodov v Kazachstane a pomôže uspokojiť energetické potreby rozvíjajúceho Uzbekistanu…“
K.-Ž. Tokajev ešte pripomenul, že na území Kazachstanu je cca 20 000 kilometrov magistrálnych plynovodov a Astana je zainteresovaná na plnohodnotnom využívaní ich „… tranzitného potenciálu…“.
No a keď je reč o tranzite, tak ide na sto percent reč o tranzite ruského plynu!
Podľa Š. Mirzijojeva je začatie dodávok „… historickou udalosťou…“ a ďalším predpokladom strategickej a dlhoročnej (energetickej) spolupráce v triangli: Moskva-Astana-Taškent.
To, čo si mnohí nevedeli predstaviť, čo mnohí odmietali a mnohí, ktorí si vytvárali mediálnu bublinu, sa stalo geoenergetickou realitou.
Oživenie plynovodu Stredná Ázia – Stred v reverznom režime (počas existencie Sovietskeho zväzu sa používal na dodávky stredoázijského plynu do Ruskej sovietskej federatívnej republiky) reanimovalo energetické väzby medzi Astanou, Moskvou a Taškentom.
Kedy sa pridá Ašchabad, je len otázkou času! Je však treba spomenúť, že Š. Mirzijojev nebol v Moskve len preto, aby stlačil spúšťací gombík.
Oficiálna návšteva v Moskve
Spustenie reverznej dodávky plynu bol len jeden z bodov programu oficiálnej návštevy Š. Mirzijojeva v Moskve.
Počas nej došlo k podpisu 10-tich bilaterálnych zmluvných dokumentov – o.i. aj o zriadení Generálneho konzulátu Ruskej federácie v Samarkande.
Veci, ako by sa mali vyvíjať bilaterálne vzťahy medzi Moskvou a Taškentom so širším presahom na bezpečnosť v Strednej a Centrálnej Ázii sú sumarizované v Spoločnom vyhlásení prezidentov Uzbekistanu a Ruskej federácii o prehĺbení širokého strategického partnerstrva a spojenectva.[2]
V tomto spoločnom dokumente sa v bode č. 23 uvádza: „… prioritná pozornosť bude venovaná dosiahnutiu mieru a stability v Afganistane, čo v plnej miere zodpovedá záujmom bezpečnosti v Strednej Ázii a susedných regiónoch…“
Naopak, K.-Ž. Tokajev bol v Moskve „len“ na pracovnej návšteve[3], čo však nebránilo tomu, aby ocenil fakt dynamizácie rusko-stredoázijského energetického partnerstva, teda spoluprácu s Moskvou. Pre «Казинформ» znovu zopakoval svoje slová pred odletom do Berlína[4] na summit Stredná Ázia-Nemecko[5] a potvrdil, že Kazachstan sa bude držať kurzu spolupráce s Moskvou: „… Kazachstan nie je ,antiRuskom‘. Pevne sa pridŕžame smerovania všestrannej spolupráce s Ruskom, s ktorým máme najdlhšiu hranicu na svete…“
Malé ponaučenie
A v čom je to malé ponaučenie?
Export plynu z Ruska do Uzbekistanu cez Kazachstan pomocou sovietskej siete plynovodov je protozákladom alebo ouvertúrou ďalšieho zvyšovania objemov dodávok plynu do Číny (s perspektívou cez Afganistan do Pakistanu a Bahrátu /Indie…).
Jednoducho – Astana, Moskva, Taškent (ale aj Peking, či Naí Dillí..) idú na plný plyn!
(Autor je emeritný vysokoškolský učiteľ)
[1] Kontrakt bol podpísaný v Sankt Peterburgu 16. júna 2023 počas Sanktpeterburgského ekonomického fóra.
[2] Plný text pozri: Совместное заявление Президента Российской Федерации В.В.Путина и Президента Республики Узбекистан Ш.М.Мирзиёева об углублении отношений всеобъемлющего стратегического партнёрства и союзничества • Президент России (kremlin.ru)
[3] Глава государства принял участие в церемонии открытия транзита российского газа в Узбекистан через территорию Казахстана — Официальный сайт Президента Республики Казахстан (akorda.kz)
[4] Касым-Жомарт Токаев: Казахстан считает санкционное противостояние абсолютно контрпродуктивным (inform.kz)
[5] Pozri: Stredoázijci opäť došli do Berlína – Noveslovo