Osloboditelia Slovenska vstúpili 6. októbra 1944 na naše územie. Po mesiaci krutých bojov cez Dukliansky priesmyk sa bojovníci Prvého československého armádneho zboru pod vedením generála Ludvíka Svobodu dostali cez nacistické vojská. (noveslovo.eu)
Krvou, obeťami a mnohými zraneniami zaplatili za to, aby našim starým rodičom a ich blízkym priniesli slobodu. Prirodzene, to nebol koniec, ale len začiatok toho, čo prišlo až v máji nasledujúceho roku. Oslobodenie si vyžiadalo ešte primnoho vojenských i civilných obetí, ale Karpatsko-duklianska operácia znamenala zásadný prelom. Červená armáda aj s našimi bojovníkmi sa síce neprebila hneď k povstalcom, ale dokázali prinútiť nacistov k ústupu, ktorý nasledoval počas dlhých mesiacov. Červená armáda stratila na Dukle 26-tisíc vojakov, Slovákov a Čechov tam padlo 1 630. Česť a sláva im! Aj preto nesmieme dopustiť, aby sa akokoľvek relativizovali hrdinské činy tých, ktorí patria na piedestál našich osloboditeľov. Dukla a rovnako aj SNP sú výraznými momentmi druhej svetovej vojny z pohľadu dnešného Slovenska, ale treba ich chápať aj ako odkaz do budúcnosti, že žiadna ideológia nemôže byť povýšená nad ľudskosť a že hodnoty slobody sú tie, za ktoré naši predkovia boli ochotní položiť aj svoje životy. Ešte raz vyjadrujem úctu a vďaku hrdinom-osloboditeľom, ktorí porazili nacizmus a fašizmus!