Peter Janura je dlhoročný kanadský diplomat, toho času na viacročnej sabatickej dovolenke, ktorý bude pre Štandard písať pravidelné analýzy diania vo svete. Bude sa venovať kľúčovým témam ako je vojna, migrácia a napätie medzi štátmi. Onedlho Petra Januru predstavíme v profilovom rozhovore. (standard.sk)
Čo znamenajú útoky na Krym
Ukrajinské sily podnikli raketové útoky na Sevastopol na Krymskom polostrove 13. septembra a nasledujúce dni. Bombové útoky mali za následok poškodenie ruskej výsadkovej lode, ponorky triedy Kilo a prístavnej infraštruktúry. Oddelenie strategickej komunikácie ukrajinských ozbrojených síl, ako aj hovorcovia ukrajinského vojenského spravodajstva, uviedli, že „raketové útoky boli úspešné pri zameraní sa na ruské námorné prostriedky a prístavnú infraštruktúru v okupovanom Sevastopole“.
Podľa správ rakety zasiahli Sevmorzavod, ruské štátne zariadenie na opravu lodí, a spôsobili škody na opravárenských zariadeniach, ako aj na pristávacej lodi a ponorke, pričom obe sú údajne neopraviteľné.
Ruské ministerstvo obrany tvrdilo, že ruská protivzdušná obrana zachytila sedem z desiatich ukrajinských riadených striel zameraných na opravovňu lodí Sevmorzavod, ale uznalo, že dve opravované lode boli zasiahnuté ukrajinskými raketami.
Ruskí predstavitelia tento incident väčšinou ignorovali a tvrdili, že boli poškodené obytné budovy a zranených bolo niekoľko desiatok ľudí. Napriek tomu, viacerí politickí experti a analytici v Rusku v reakcii vyjadrili svoju nespokojnosť. Rakety identifikovali buď ako britské „Storm Shadow“ alebo francúzske „SCALP“, ktoré boli údajne vypustené z ukrajinských lietadiel. Obhajovali odvetné útoky na západné miesta, ktoré boli údajne zodpovedné za výrobu týchto rakiet.
Možno povedať že ruský prezident Vladimír Putin sa tak nachádza medzi dvoma mlynskými kameňmi. Viditeľná ruská odveta by si vyžadovala značné prostriedky, čo je pre krajinu, ktorá je už plne zapojená do veľkej vojenskej operácie, náročné. Na druhej strane, ak by absentovali odvetné opatrenia z ruskej strany, možno to interpretovať ako slabosť Ruska.
Význam Krymu pre prezidenta Putina nemožno podceňovať. Tento geopoliticky kľúčový región má zásadný význam pre ruské záujmy a pre prezidenta Putina predstavuje dôležitý symbol projekcie ruskej moci. Krym poskytuje Rusku prístup k Čiernemu moru a dáva mu kontrolu nad kritickými obchodnými cestami a zdrojmi. Putinovo rozhodnutie zmocniť sa Krymu v roku 2014 vyvolalo celosvetové pobúrenie, no zároveň posilnilo ruskú kontrolu nad týmto strategickým polostrovom. Aj keď tento najnovší útok nepredstavuje prelom v konflikte, zasiahnutie strategických cieľov na Kryme bolo pri mnohých príležitostiach označené prezidentom Putinom za „červenú čiaru“.