Ivan Korčok je presne ten typ kandidáta, ktorý zastupuje problém. Nie riešenia. (standard.sk)
Na úvod si doprajme jednu provokačnú otázku. Čo by Korčok znamenal bez progresívnych médií, tretieho sektora a prezidentky Čaputovej? Teda: ako by vyzerala jeho podpora, o ktorú by sa musel postarať vlastným príbehom a vlastnými silami? Čím by zaujal? V čom by zastupoval slovenskú spoločnosť? Aké by mal šance?
Zrejme chabé.
Úvodná otázka je však bezpredmetná. Korčok je príklad dobre pripraveného mediálneho produktu. Ako hrdina v boji dobra so zlom. Preto je dnes Korčok považovaný za favorita prezidentských volieb 2024.
Na jeho výrobe sa začalo pracovať už v predstihu. Do hry o nového prezidenta vstúpil v čase, keď sa Zuzana Čaputová rozhodla, že o rok končí. V júni Korčok trochu zmätene oznámil, že zvažuje kandidatúru. Nasledoval radostný potlesk prítomných novinárov.
V auguste si Denník N objednal prieskum dôveryhodnosti politikov. Do tradičného mixu prezidentky, ministrov a lídrov, na ktorých sa pýtali anketári, bol zrazu bez vysvetlenia pridaný aj občan Korčok. Získal piate miesto. Dôvod sme sa dozvedeli o týždeň neskôr. Dvadsiateho ôsmeho augusta Denník N informoval, že Korčok oznámi kandidatúru.
Dva dni nato sa tak stalo…
Je zrejmé, že Korčok bude slabý hráč s masívnym mediálnym pohonom. Podobný, akým bol český kandidát na prezidenta Petr Pavel.
A teraz k podstate veci. Intenzívna mediálna podpora pre ľudí ako Korčok nie je náhodná. A nie je ani prirodzená. Je to súčasť programu. Pointa je takmer vždy a takmer všade rovnaká. Geopolitická.