04.11.2021 21:58:11

Vyhlásenie o solidarite s Poľskom

Andrzej Duda
Andrzej Duda
(foto: Jakub Szymczuk, KPRP, Duda/FB)


S vrcholnými politickými predstaviteľmi Poľska nemáme na ruskú otázku rovnaký názor, v správnej veci však Poliakov treba podporiť. (pozn. red. SRS)

 



Na obranu Poľska uvádzame, že táto krajina už desaťročia čelí nevraživej mediálnej kampani, ktorá vytvára o jej politickom živote obraz krajiny, v ktorej je údajne demokracia ohrozená autoritárskym režimom. Tento obraz je falošný, píšu v svojom vyhlásení signatári solidarizujúci sa s Poľskom. (dennikstandard.sk)

V posledných týždňoch eskaloval spor medzi orgánmi Európskej únie a Poľskom. Spor trvá niekoľko rokov a jeho predmetom je poľská reforma súdnictva, niektoré opatrenia poľských miest a územných celkov na podporu tradičnej rodiny, respektíve rozhodnutie poľského ústavného súdu o zvýšenej ochrane nenarodeného ľudského života zákazom eugenických potratov.

Orgány EÚ uvalili na Poľsko finančné sankcie a pripravujú ďalšie. To všetko robia pod heslami ochrany vlády zákona a ochrany hodnôt, na ktorých EÚ stojí.

Na obranu Poľska uvádzame, že táto krajina už desaťročia čelí nevraživej mediálnej kampani, ktorá vytvára o jej politickom živote obraz krajiny, v ktorej je údajne demokracia ohrozená autoritárskym režimom.

Tento obraz je falošný. Nemusíme vo všetkom súhlasiť s politikou poľských vlád, ale vidíme, že Poľsko je demokratická, slobodná krajina, kde dochádza k bezproblémovému striedaniu vlád v slobodných voľbách.

Máloktorý národ sa tak zaslúžil o to, že po páde komunizmu dnes môžeme žiť v zjednotenej Európe ako Poliaci. Je absurdné, že práve Poľsko so svojou tradíciou obrany slobody je zatláčané do pozície problémovej krajiny.

Na eskalovaní konfliktu nesú svoj podiel orgány EÚ. Rezolúcie Európskeho parlamentu útočia na Poľsko a vznášajú voči nemu požiadavky v oblastiach, kde rozhodovanie podľa poľského práva i práva EÚ spadá do právomoci Poľska. Tieto rezolúcie obsahujú také interpretácie diania v Poľsku v oblasti ochrany života a rodiny, ktoré nezodpovedajú pravde.

Podobne postkomunistické súdnictvo predstavuje problém všade v krajinách po páde komunizmu a niet dôvodu snahu vlád riešiť tento problém ihneď vydávať za krok proti nezávislosti súdov. Žiadne dôkazy o strate nezávislosti poľských súdov neboli predložené. I tu platí, že oblasť súdnictva spadá do kompetencie poľských vlád.

Poburujúco pôsobí metóda, ktorú orgány EÚ pri nátlaku na Poľsko zvolili. Je to metóda finančného vydierania. Západné krajiny prežívali v období studenej vojny nárast blahobytu, zatiaľ čo občania východoeurópskych krajín prinášali v zápase s komunizmom obete v podobe perzekúcií. Potom, čo tieto obete priniesli plody v podobe pádu komunizmu a následného zjednocovania Európy, občania východnej Európy znášali bolestivú ekonomickú transformáciu, pričom západoeurópske krajiny si rozšírili svoje trhy smerom na východ. A dnes si bohatý západ EÚ ešte trúfa chudobnejšie členské štáty finančne postihovať. Preto, lebo majú na niektoré veci iný názor. Niektorým predstaviteľom orgánov EÚ chýba historická pamäť.   

Za skutočnú príčinu dlhoročného mediálneho a politického nátlaku na Poľsko považujeme to, že Poľsko, tak ako neraz vo svojich dejinách, obhajuje právo svojich občanov žiť vo svojej krajine a v Európe podľa svojich dlhodobých historických tradícií a overených hodnôt. Tieto tradície a hodnoty sú trvácnejšie ako módne politické trendy, ktoré boli ešte len pred pár desaťročiami cudzie i terajším kritikom Poľska. Snahu Poľska o obhajobu tohto práva svojich občanov podporujeme a vyjadrujeme našu solidaritu s Poľskom.

Vyzývame orgány EÚ k zmene prístupu, k rozumnej zdržanlivosti bez eskalácie konfliktu a bez vyhrážania sa Poľsku ďalšími sankciami, a vyzývame ich ku krokom, ktoré konflikt vyriešia. Zvyšovanie nátlaku na Poľsko totiž k riešeniu nepovedie.

V Bratislave 4. novembra 2021


Signatári:

Vladimír Palko, bývalý minister vnútra, publicista

Božidara Turzonovová, herečka, vysokoškolská profesorka

František Mikloško, bývalý predseda Slovenskej národnej rady

Jaroslav Daniška, šéfredaktor denníka Štandard

Ján Čarnogurský, bývalý predseda vlády

Martin Homza, historik, vysokoškolský profesor

Rudolf Bauer, bývalý primátor Košíc a predseda Košického samosprávneho kraja

Milan Bočkay, výtvarník

Štefan Bučko, herec, vysokoškolský pedagóg

Anton Chromík, advokát a pro-rodinný aktivista

Oliver Andrássy, humorista

Peter Horák, matematik, vysokoškolský profesor

Dušan Škvarna, historik, vysokoškolský profesor

Ján Zambor, básnik, literárny vedec, vysokoškolský profesor

Pavol Hric, zakladateľ Múzea obetí komunizmu v Košiciach

Juraj Šúst, publicista, pôsobí v treťom sektore

Pavol Rankov, spisovateľ

Marián Kuna, filozof, vysokoškolský pedagóg


Skupina autorov