Na stránke Nového Slova som natrafil na článok Vladimíra Mandu O čom sa pri výročí vojenského konfliktu na Ukrajine mlčalo. Autor reagoval na televíznu reláciu Do kríža z 22. februára 2023, v ktorej za moderovania Jaroslava Danišku diskutovali Peter Weiss, Martin Kugla a ja.
Vladimír Manda správne upozornil, že polemika sa viedla predovšetkým v otázke, či bola ruská invázia na Ukrajinu vyprovokovaná Západom alebo nie. Áno, diskutovalo sa najmä o tom, pričom tézu o vyprovokovanom konflikte som obhajoval ja, tézu o nevyprovokovanom konflikte zastávali Weiss a Kugla.
Z článku vyplýva, že Manda je tiež na strane tézy o vyprovokovanom konflikte a v podstate v celom článku rieši otázku zodpovednosti za vojnový konflikt. Zástancom vyprovokovaného konfliktu však adresuje výčitky otváraním nasledujúcich čiastkových otázok. Neformuluje ich presne v nasledujúcom znení, ale tak som ich z textu extrahoval.
Po prvé, prečo sa kladie celá vina (iba) na plecia Ruska.
Po druhé, či netreba aj rozlišovať medzi zodpovednosťou za vznik ozbrojeného konfliktu a zodpovednosťou za jeho pokračovanie, respektíve neukončenie.
Po tretie, či konflikt neotvára potrebu kritiky NATO a určitého dištancovania sa od neho.
Najvážnejšia je tá štvrtá otázka. Či z uznania, že konflikt bol vyprovokovaný, nevyplýva, že postup Ruska na Ukrajine je ospravedlniteľný.
Manda vo svojej kritike nehovorí o mne, v jednej chvíli kritizuje iného zástancu tézy o vyprovokovanom konflikte, a to Roberta Fica. Keďže však Mandov text je vecný, rád sa k nemu vyjadrím.
Prvé dve otázky sú skôr nedorozumením
Domnievam sa, že prvé dve otázky sú skôr nedorozumením. Lapidárne povedané, ide o dobýjanie sa do otvorených dverí.
Z povahy slova „vyprovokovaný“ už predsa vyplýva, že ak provokatér vyprovokuje nejaké zlo, tak je zaň spoluzodpovedný, inými slovami, nesie spoluvinu. Ak teda hovoríme, že Západ vyprovokoval ruskú inváziu, tak automaticky hovoríme, že je za ňu spoluzodpovedný. Teda nie je to tak, že zástancovia tézy o vyprovokovanom konflikte kladú vinu iba na plecia Ruska. Ja napríklad určite nie. Vinný je aj Západ a je to vina nemalá. Manda v článku popisuje celú históriu onoho provokovania a s jeho argumentáciou súhlasím.
Druhá otázka sa dožadovala rozlišovania medzi začatím vojnového konfliktu a zodpovednosťou za jeho neukončenie. V poriadku, ale v tom problém tiež nebude. Už takmer pred rokom médiá prinášali správy, že jarné rokovania v Istanbule medzi Ruskom a Ukrajinou smerujú úspešne k dohode. Potom zrazu prezident Zelenskyj začal dohodu odmietať. Vplyvné západné médiá priniesli informáciu, že to má niečo do činenia s návštevou Borisa Johnsona v Kyjeve, ktorý vraj Zelenskému tlmočil názor jeho západných podporovateľov, že netreba Rusku ustúpiť v ničom. To isté sme sa už tohto roku dozvedeli od bývalého izraelského premiéra Naftali Bennetta, ktorý sa pred rokom tiež podujal na sprostredkovanie dohody. Tvrdí, že prinajmenšom Zelenskyj súhlasil s Putinovou požiadavkou neutrality Ukrajiny, ale že západní lídri sa postavili proti tomu. Píše o tom aj Vladimír Manda.
Teda áno, Západ má svoj podiel aj na tom, že konflikt pokračuje. Samozrejme, on pokračuje i preto, lebo ani Rusko už dlhší čas nemá o rokovanie záujem. V čase, keď píšem tieto riadky, agentúry informovali o výroku pápeža Františka, podľa ktorého „vojnu na Ukrajine poháňajú imperiálne záujmy viacerých mocností, nielen ruskej.“ Iste. Nie je tu spor.
Tretiu otázku Manda kladie Ficovmu Smeru. Podľa Mandu Fico síce hovorí, že vojna na Ukrajine je zástupnou vojnou medzi veľmocami, USA a Ruskom, ale, ako píše Manda, toto „slúži strane len na to, aby sa Slovensko do daného konfliktu nemiešalo“. Manda však tvrdí, že ak má byť Ficov postoj konzistentný, tak by mal byť Fico kritický voči NATO, keďže do vojny sa Slovensko dostáva cez členstvo v NATO. Manda hovorí: „Protestovať proti tomu, aby bolo Slovensko zaťahované do daného konfliktu, odporuje politickej podpore Severoatlantickej aliancie, ktorú strana Smer aliancii trvalo vyjadruje.“
Vladimír Manda rozmýšľa správne, len treba poznamenať, že čo si rýchlejšie dovolí publicistika, to dlhšie trvá politikovi.
Zvyšok článku nájdete na Štandarde.
Pozn. red. SRS: V ďalšej časti komentára Vladimír Palko uvažuje nad tým, ako môže výsledok vojny na Ukrajine ovplyvniť budúcnosť NATO a či sa dá ruská invázia úplne ospravedlniť. V závere autor načrtne, že tí, ktorých mienka sa od začiatku konfliktu nezmenila, môžu byť časom atakovaní z oboch okrajov názorového spektra.
standard.sk
