04.8.2012 10:55:06

Viem kto príde na rad: keď pobijú ich, začnú s nami

Hovorí novinár, politický konzultant a mnohonásobný víťaz intelektuálnych súťaží Anatolij Wasserman.
Impérium dobra sa vyznačuje tým, že svoje plány nemení podľa okolností. Ešte začiatkom roka sa rozhodlo zorganizovať štátne prevraty vo všetkých arabských krajinách a tak ich bez únavy organizuje.
Nezastavilo ho ani, že Líbyu museli bombardovať pol roka a potom tam ešte nasadzovať výsadky svojich ozbrojených síl. Napriek tomu, že rezolúcia 1973 Rady bezpečnosti OSN jednoznačne zakazovala priame ozbrojené zásahy na niektorej z proti sebe stojacich strán. Keďže však tých akoby ani nebolo, a pretože jednou stranou sa stali za americké peniaze do Bengházi dovezení egyptskí islamisti, a neskoršie (lebo sa ukázalo, že tí svoju úlohu nezvládli), z Afganistanu dopravení Talibanci, tak Američania, a ich rukami Angličania a Francúzi, sa rozhodli, že keď nepôsobia na strane jednej z protistojacích síl, tak dané obmedzenie sa ich netýka.
Teraz sa na prvé stránky prostriedkov masových (dez)informácií opäť vrátil neľútostný sýrsky režim, ktorý masovo zabíja prostých občanov iba kvôli tomu, že títo prostí, tichí a mierumilovní občania, strieľajú po vojakoch a po policajtoch, hádžu nie zápalné fľaše, ale plnohodnotné bojové granáty.
Mimochodom, podľa štatistiky straty regulárnych vojsk dokonca niekoľkonásobne prevyšujú straty amerických žoldnierov. A to z dôvodu, že žoldnieri sa maskujú za čestných občanov. Armáda a polícia preto po nich strieľa iba zriedkakedy, vtedy ak je nádej, že sa vyhnú stratám civilného obyvateľstva. No žoldnieri strieľajú hneď a stále. Tak sa mi vidí, že polovica mierumilovných obyvateľov bola zabitá práve paľbou žoldnierov.
Netreba pochybovať, že nebyť nás, Sýriu by dnes už dojedali. Jediné čo Američanov zdržiava od okamžitého boja je množstvo protilietadlových rakiet sovietskej a ruskej výroby, ktorými krajina disponuje. Veľmi túžim aby boli jej zásoby výrazne doplnené ešte do nástupu nového prezidenta RF. Preto, lebo situácia v Sýrii mi pripomenula dávnu anekdotu:
Zomiera starý Armén, hlava širokej rodiny. Príbuzenstvo sa pri ňom zhromaždilo v niekoľkých radoch a sústredene počúva jeho posledné slová: „Deti moje, chráňte Židov!“.
Prítomní sa pozerajú jeden po druhom, či starčeka rozum neopustil skôr ako život. Lenže ten, vidiac nechápavé výrazy tvárí, im hovorí: Keď ich pobijú, začnú nás“.
„Viem, s kým začnú, keď to skončia so Sýriou a preto si veľmi želám aby to s ňou neskončili“, - uzatvára Anatolij Wasserman.
Vzgljad.ru podľa Russia.ru, 13. december 2011