Dôvodom je, že údajne ešte v období, keď bol krakovským arcibiskupom, kryl pedofilných kňazov. Tento naratív sa šíri z Poľska. S nadšením a nekriticky ho preberajú svetové agentúry, Slovensko nevynímajúc.
Dlhodobo sa tejto téme venuje poľský novinár Marcin Gutowski. Napísal o tom knihu s názvom Bielmo (Zákal), Čo vedel Ján Pavol II.
Reportáže s touto tematikou pripravuje aj pre súkromnú poľskú televíziu TVN24.
V katolíckom Poľsku majú, samozrejme, veľký ohlas. Jeho ostatná reportáž rezonuje aj u nás, nakoniec, aj v jednej z komerčných televízií odvysielali krátku nekritickú reportáž o tom, že Karol Wojtyla zakrýval zneužívanie detí kňazmi.
Okrem toho je dostupný Gutowského 90-minútový dokument Františkánska 3, Čierne na bielom, kde túto tému dopodrobna rozoberá. Na Františkánskej ulici č. 3 v Krakove je totiž arcibiskupský úrad, kde Wojtyla ako arcibiskup pôsobil a kde sa utajovanie závažných skutočností malo diať.
O silné slogany nie je núdza: „Vo filme vystúpia svedkovia, ktorí päťdesiat rokov mlčali!“ Alebo „Už nemôžeme povedať, že nevedel!“ Tiež rezonuje odvolávka na zdroje: „Prevetrali sme archívy!“
K tomu v týchto dňoch vychádza aj kniha holandského novinára Ekkeho Overbeeka Maxima culpa, ktorá „zlyhania“ Jána Pavla II. mapuje v línii Marcina Gutowského, čiže o „škandalózne odhalenia“ nie je núdza.
Nie všetci silným sloganom tlieskajú
Renomovaný historik prof. Marek Lasota z poľského Inštitútu pamäti národa sa však ku knihe Holanďana vyjadril pre Poľskú katolícku informačnú agentúru kriticky. Overbeeka kritizuje pre nedostatočnú znalosť poľských reálií v období komunizmu. „Nadobudol som dojem, že kniha je napísaná kvôli dopredu danej téze, podľa ktorej Wojtyla vedel o prípadoch zneužívania nezletilých a tieto prípady zámerne zatajoval. Autor číta pramene tak, že pri ich podrobnej analýze vyberá iba okolnosti a závery, ktoré túto tézu potvrdzujú. Na druhej strane vynecháva ďalšie línie, ktoré by túto tézu mohli spochybniť alebo dokonca poprieť,“ hovorí prof. Lasota.
Slabinou celého konceptu je aj to, že autor sa nedostal do cirkevných archívov, ale hlavne do archívov komunistickej štátnej bezpečnosti. Len pre zaujímavosť, aký obraz o cirkvi by sme vyskladali z hlásení ŠTB o činnosti katolíckej cirkvi? Nehovoriac o tom, že povesť kňazov za komunizmu sa ničila aj vymyslenými fámami o tom, že sú záletníci, homosexuáli, zlodeji či pedofili.
Problém teda nie je samotná investigatíva novinárov, ale bulvarizácia celej témy, a určitá nepoctivosť v hľadaní. O zámeroch autorov špekulovať nebudem.
Predátori, ktorých údajne Wojtyla kryl, sú v tomto prípade vedľajšími aktérmi. Áno, boli… Ale budúci pápež je horší ako pedofil, hoci sa žiadneho takéhoto konania nedopustil!
Sú hlasy, ktoré hovoria, že Ján Pavol II. bol naivný a nechcel vidieť zlo v človeku. Že veril v premieňajúcu silu kňazstva. Iné hlasy hovoria o tom, že sa iba snažil uchrániť dobré meno skúšanej cirkvi. Aká by to bola voda na mlyn komunistom, keby biskup predhodil „davu“ nejakého padlého kňaza.
Z precedensu by sa stala paradigma. Podľa jedného by súdili celú komunitu.
To, čo človekom otrasie, sú výpovede obetí. Tie nikto nespochybňuje. Tá bolesť je strašná a je to veľká neprávosť a nespravodlivosť. Sú to zničené životy, je to peklo.
Lenže to peklo nespôsobil ani biskup Karol Wojtyla, ani pápež Ján Pavol II. To treba neustále pripomínať.
Zvyšok článku nájdete na Štandarde.
Prečítajte si aj ďalšie články Štefana Chrappu, napr. Zázrak priateľstva a O vrahoch a svätcoch.
standard.sk
