12.11.2021 17:15:45

Steelova zložka – konšpiračná teória pre elity

Najväčší kamoši? Bullshit! (pozn. red. SRS)
Najväčší kamoši? Bullshit! (pozn. red. SRS)
(foto: SITA/AP, Susan Walsh)


Minulý týždeň priniesol zopár nových čriepkov ku kauze, ktorá je akýmsi zombie americkej politiky. Ide o údajné sprisahanie Donalda Trumpa s Kremľom, vďaka ktorému sa mal stať prezidentom podvodne. Lenže je dávno jasné, že to nie je pravda. Dnes je oveľa viac dôvodov tvrdiť, že to celé bolo podujatie kampane Hillary Clintonovej. Nie že by v minulosti podobné akcie neexistovali. Ale to, ako sa do tejto akcie namočili štátne inštitúcie na čele s FBI a ako jej naletela veľká väčšina médií, z nej robí akciu naozaj unikátnu a dejinnú. (dennikstandard.sk)



Dôležité je, že vtedy v rozmedzí niekoľkých mesiacov na prelome rokov 2016 a 2017 boli narysované základné kontúry príbehu. Tie sa potom postupne vypĺňali – v čitateľoch a divákoch sa vytvárali očakávania, aké všetky bomby čo nevidieť prídu. Alebo sa trochu uberalo. Niektoré sľubované bomby sa nepotvrdili. A to sa tiahlo roky. Prietrž tomu urobilo až zverejnenie Muellerovej správy v apríli 2019. Tá dospela k záveru, že žiadna koordinácia medzi Trumpovou kampaňou a Rusmi neexistovala.

Ale aj potom pre časť publika kontúry prežívali. Síce vykostené, ale v nezmenenom tvare. Nepodarilo sa to síce dokázať, ale takto nejako to možno mohlo byť, dobre, že to FBI vyšetrovala – dalo by sa povedať. V kombinácii so všetkým zlým, čo o Trumpovi bolo známe, si šlo túto predstavu udržať. A tie kontúry ďalej vykonávali svoj vplyv na celý rad ďalších činností. Napríklad podfarbovali zahraničnú politiku v celom euroatlantickom priestore, opierali sa o ne sektory ako boj proti dezinformáciám.

Ale tie kontúry sú jednoducho neudržateľné.

Po Muellerovi im zasadila prvú veľkú ranu správa generálneho inšpektora ministerstva spravodlivosti Michaela Horowitza z decembra 2019. Tá zostala pri starej premise, že FBI správne začala vyšetrovať, ale ukázala, že FBI pri tom porušovala zákony. Konkrétne pri nasadzovaní odposluchov.

Ale minister spravodlivosti Bill Barr v tom istom roku menoval zvláštneho vyšetrovateľa, prokurátora Johna Durhama, ktorý mal priamo skúmať vznik vyšetrovania Trumpovej kampane. Jeho mandát stále trvá.

Durham dosiahol v roku 2020 odsúdenie jedného právnika FBI, to bol však prípad, ktorý mu odovzdal Horowitz. A potom dlho nič. Až teraz, v posledných dvoch mesiacoch, Durham obvinil dve osoby (americký „indictment“ má väčšiu váhu ako obvinenie v našom trestnom konaní; schvaľuje ho porota). Trestným činom má byť v oboch prípadoch to, že klamali v FBI, ale to nie je to najdôležitejšie. Dôležitejšie je, čo oboch obvinených spája.

Pripomeňme si troch dôležitých hráčov príbehu, ktorý začal pred americkými prezidentskými voľbami v novembri 2016. V čase republikánskych primárok si jeden republikánsky sponzor najal na zbieranie negatívnych informácií o Trumpovi investigatívnu firmu Fusion GPS. Bola to firma, ktorú založili bývalí novinári a ktorá vedela informácie zabaliť tak, aby zaujali médiá.

Záujem pôvodného klienta skončil s tým, keď sa ukázalo, že Trump primárky vyhrá. Ale pátrači oslovili nového klienta, ktorý zákazku prevzal – advokátska kancelária Perkins Coie, ktorá konala v mene Demokratického národného výboru čiže v praxi menom prezidentskej kampane Hillary Clintonovej. Fusion GPS potom najala britského exrozvedčíka Christophera Steela. Ten zhromaždil informácie o Trumpovom napojení na ruské tajné služby a Kremeľ, neskôr preslávené ako „Steelova zložka“. A zariadil, aby sa dostali do rúk FBI aj novinárov.

Steelova zložka potom bola zverejnená a stala sa akousi chrbticou nasledujúceho politického a mediálneho diania. Dala predchádzajúcim neusporiadaným klebetám o Trumpovi zdanie pevného tvaru. Fakt, že ju spracoval bývalý agent britskej MI-6, ktorého všetci experti chválili, a že FBI jej obsah preveruje, sa postaral o tisíce textov a hodín televízneho vysielania. Aj neskôr, keď ju v spravodajstve rutinne sprevádzali slová, že „veľa tvrdení z nej je neoverených a niektoré boli vyvrátené“, s ňou množstvo médií zaobchádzalo tak, ako by v nej stále zostávalo čosi použiteľné.

To napriek tomu, že dnes vieme, že sa ju agenti FBI snažili overiť a nedarilo sa im to. Čo iným agentom nebránilo v tom, aby ju použili na žiadosť o odpočúvanie člena Trumpovej kampane. A niektorým vedúcim činiteľom FBI, aby tlačili na jej zahrnutie do oficiálneho vyhodnotenia ruského zasahovania do amerických volieb.

Teraz k zásahom vyšetrovateľa Durhama. V septembri obvinil právnika Michaela Sussmanna. Jedným z tvrdení v Steelovej zložke, ktorá bola vyvrátená relatívne skoro – čo znamená niekoľko mesiacov – bolo, že Trumpova kampaň prostredníctvom svojho e-mailového servera tajne komunikuje s ruskou Alfa bank a jej prostredníctvom zrejme s Kremľom. Túto informáciu koncom roka 2016 Sussmann priniesol jednému vysokému činiteľovi FBI.

Sussmann k tomu priložil dokumentáciu, ktorú mu odovzdal internetový podnikateľ Rodney Joffe, ktorý si od toho sľuboval funkciu v administratíve Clintonovej. Správu dal dohromady na jeho žiadosť tím univerzitných výskumníkov. Durham má doklady, že niektorí výskumníci si boli sami vedomí toho, že ich materiály nedokazujú to, čo majú dokazovať. Bol to výmysel šitý na mieru panike z kybernetickej bezpečnosti. Skúmanie FBI nakoniec okrem iného zistilo, že, ako stojí v obvinení, „dotyčný e-mailový server nevlastnila ani neprevádzkovala Trump Organization, ale marketingová spoločnosť, ktorá z neho rozosielala reklamné e-maily pre Trumpove hotely a stovky ďalších klientov“.

A za čo Durham Sussmanna obvinil? Za to, že pred tým činiteľom FBI vystupoval ako znepokojený občan konajúci svoju vlasteneckú povinnosť a zatajil mu, že v skutočnosti plní úlohy pre svoju firmu Perkins Coie. Durham má dokonca doklady, že Sussmann tú návštevu Demokratickému národnému výboru naúčtoval.

Minulý týždeň potom porota odsúhlasila obvinenie ďalšieho človeka za to, že klamal FBI. Je ním v Amerike usadený Rus Igor Dančenko.

Slávny rozviedčik Steele do Ruska ísť nemohol; jeho niekdajšia funkcia bola známa. Jeho profily v médiách sugerovali, že tento niekdajší špičkový expert MI-6 na Rusko má v tej krajine exkluzívnu, rozsiahlu sieť kontaktov s prístupom k najcitlivejším informáciám. V skutočnosti bol jeho hlavným zdrojom Dančenko. Tento štyridsaťtriročný biznisový analytik žil už pätnásť rokov v Amerike a v Rusku žiadne exkluzívne kontakty nemal. Informácie zháňal, kde sa dalo, napríklad od svojej spolužiačky z detstva, pôsobiacej teraz v public relations v ruskej firme na Cypre. Alebo si ich tiež vycuciaval z prsta.

FBI ho v priebehu roka 2017 dopátrala a niekoľkokrát ho vypočúvala. Za klamstvá pri týchto výsluchoch ho teraz Durham obvinil.

Najzaujímavejšie sú dve. V horúčkovom spravodajstve o ruskom sprisahaní figurovala postava amerického podnikateľa ruského pôvodu Sergeja Milliana. Poznal sa s Trumpom a bol označovaný za hlavný kontakt Trumpa na Moskvu, tú za zdroj pre Steelovu zložku. To on mal tvrdiť, že Trump je ovládaný Rusmi už desiatky rokov. Harvardský profesor práva Laurence Tribe, jeden z najnáruživejších aktérov kampane proti Trumpovi, dokonca v roku 2018 rozšíril dezinformáciu, že Millian zomrel pri leteckej nehode, zrejme zorganizovanej Putinom.

Dančenko potvrdil FBI, že Millian bol jeho zdroj. Vraj mu sám od seba zatelefonoval a oznámil dôležité informácie. Potom sa zišli v New Yorku a pokračovali v spolupráci.

Aká bola skutočnosť podľa Durhama? Dančenko niekoľkokrát Millianovi písal, dokonca ho pozval na schôdzku v New Yorku a sám tam odišiel, ale Millian mu nikdy neodpovedal a nikdy sa nestretli. Informácie pripisované Millianovi si Dančenko jednoducho vymyslel.

Druhá sa týka lobistu a aktivistu Demokratickej strany Charlesa Dolana. Ten patril do klanu Clintonovcov už od 90. rokov, bol za to odmenený členstvom vo viac-menej symbolickom poradnom orgáne ministerstva zahraničia a aj v roku 2016 sa okrajovo podieľal na kampani Hillary Clintonovej. S Dančenkom sa zoznámil pár rokov predtým, ich spoločným záujmom bolo Rusko. A zrejme bol zdrojom niekoľkých tvrdení v Steelovej zložke.

Ako vznikala? Napríklad tak, že, ako opisuje Durham, v auguste 2016 Dančenko mailoval Dolanovi, či nevie niečo o jednej momentálnej udalosti v Trumpovom kampaňovom tíme. „Akúkoľvek myšlienku, klebetu, špekuláciu,“ žadonil. Dolan mu odpovedal, že „bol na drinku s jedným svojím republikánskym kamarátom, ktorý sa s niektorými z tých ľudí pozná“ a ten mu zveril nejaké interné detaily, ktoré opisuje. Lenže aká bola skutočnosť? Dolan Durhamovým vyšetrovateľom priznal, že si vymýšľal. So žiadnym republikánskym kamarátom v skutočnosti nehovoril a detaily, ktoré opísal Dančenkovi, si prečítal v médiách.

Takto zrejme vznikala väčšina známej Steelovej zložky. Dolan napríklad navštívil moskovský hotel Ritz, kde sa mala odohrať najnotorickejšia scéna Steelovej zložky – Trump si tam mal pri svojej návšteve Moskvy najať prostitútky a v apartmáne, kde predtým prespal prezident Barack Obama, s nimi vykonávať rôzne nechutné praktiky. Čoskoro potom sa videl s Dančenkom, ktorý sa vzápätí presunul do Londýna, po čom sa ono nechutné obvinenie objavilo v Steelovej zložke.

Dolan ale vypovedal pre FBI, že o žiadnych nechutnostiach nič nepočul. Buď Dolan, alebo Dančenko zrejme popustili uzdu svojej fantázii.

Čo bola zrejme primárna metóda, akou zložka vznikala. Snáď najkomickejší príklad poskytujú tvrdenia ohľadom jednej z mála vecí, ktorá sa nepochybne stala – hacknutie a zverejnenie e-mailov Demokratického národného výboru. Ide ale o to, kto ho urobil. Podľa Steelovej zložky sa na ňom mala podieľať firma ruského podnikateľa Alexeja Gubareva. Pre to nie je známy žiadny dôkaz. Za to je známe, že pre Gubarevovu firmu na Cypre pracovala Dančenkova spolužiačka Olga Galkina, kým ju vyhodili.

A ešte jeden človek sa mal na hacknutí podieľať. Citujme spravodajstvo Wall Street Journal:

„V zložke sa tiež tvrdí, že na hacknutí sa spolu s Gubarevom podieľala ďalšia osoba – Seva Kapcugovič. Rovnako sa volá notorický kriminálnik v Perme, rodisku Olgy Galkiny. V roku 2013 ho tamojší súd odsúdil na 18 rokov do väzenia za sexuálne motivované trestné činy. Jeho reakciu sa nepodarilo získať.“

Je to asi ako keby Steelovu zložku spracovávali Česi a napísali do nej, že sa na hacknutí podieľal Jiří Kajínek.

A čo robil Dolan v Moskve? Spolupracoval s Rusmi už dlho. Ako lobista reprezentoval v USA v rokoch 2006 až 2014 ruskú vládu a Gazprom. Tento človek z tábora Clintonovej bol napojený na ruské záujmy viac ako ktokoľvek z Trumpovho tímu.

Nielenže celé ruské sprisahanie bola chiméra inšpirovaná Trumpovou hlúpou rétorikou. V skutočnosti si obe strany, čo sa týka ruských záujmov, nemali čo vyčítať. Firma Fusion GPS, ktorá Steela angažovala, mala zároveň aj ruských klientov. A sám Steele pracoval v rokoch 2012 až 2017 pre ruského oligarchu Olega Deripasku. Táto skutočnosť bola známa, ale nejako sa stalo, že nikdy nenarušila auru dôveryhodnosti, ktorej sa Steele vo väčšine médií tešil.

Dnes už dlho s istotou vieme, že kontúry toho príbehu sú a od začiatku boli celkom iné. Kampaň Hillary Clintonovej cez advokátsku kanceláriu Perkins Coie platila investigatívnu firmu Fusion GPS za to, aby vytvorila dojem, že Trump sa sprisahal s Kremľom. Ten s pomocou Steela aj ďalšími spôsobmi dosiahol to, že sa o obvineniach dopočuli novinári. Ale hlavne, že sa nimi začala zaoberať FBI.

To bolo pre zakorenenie a medializáciu obvinenia kľúčové. Keď ako novinár dostanete do ruky neoverené a neoveriteľné informácie, tak o nich nenapíšete. Neviete zdôvodniť, prečo by ste mali. Akonáhle tie isté informácie preveruje FBI, situácia sa razom zmení – pretože už to, že FBI niečo preveruje, to robí hodné zverejnenia. Či už je to pravda alebo nie.

Celé tzv. ruské sprisahanie možno smelo nazvať konšpiračnou teóriou. Prečo to znie divne? Iste aj preto, že konšpiračnú teóriu si spájame s čudákmi. S ľuďmi, ktorí na obskúrnych fórach rozsievajú tie najfantastickejšie tvrdenia o veciach, o ktorých nič nevedia, spravidla s množstvom pravopisných chýb.

Ľudia, ktorí rozsievali ruské sprisahanie, boli vybavení kvalifikáciou. MI-6, ktorý ľuďom evokuje maximálnu profesionalitu okorenenú bondovskou romantikou. Brookings Institution, kde pracoval Dančenko, odkiaľ po každých voľbách odchádza rad expertov do novej vlády a tí z tej starej tam zase nachádzajú útočisko. Plejáda osobností na televíznych obrazovkách, ktorí majú v životopise „expert“, „bývalý vysokopostavený činiteľ FBI/CIA“ alebo niečo podobné. Ľudia, ktorí nepublikujú na obskúrnych internetových fórach, ale v prestížnych odborných časopisoch. Predstavuje to ilustráciu toho, čomu Martin Gurri hovorí „periféria“ a „centrum“.

Až na to, že konšpiračné teórie bývajú typické pre perifériu. A teraz vidíme, že centrum je schopné nechať sa strhnúť vírom konšpiračného uvažovania úplne rovnako. Isteže tu bol zárodok zámerne šírený hŕstkou ľudí v politickom záujme a za peniaze. Ohraničujú ho mená Demokratický národný výbor – Perkins Coie – Fusion GPS. A zrejme ich spojenci v FBI a v Obamovej administratíve. Ale veľa ľudí vrátane novinárov tomu naozaj verilo.

Americká populistická pravica má svoju bizarnú konšpiračnú teóriu QAnon, svoje presvedčenie, že prezidentské voľby v roku 2020 boli ukradnuté. Tiež týmto ľuďom skupina cynických politických podnikateľov vedome servíruje klamstvá a nenechajú sa zviklať, keď ich súdy odmietnu. Vymyslia si zase ďalšie. Aj medzi nimi sú ľudia, ktorí sa môžu vykázať nejakým autoritatívnym životopisom, ako Rudi Giuliani, ale tí tvoria menšinu. Celkovo je to populistické krídlo určite amatérskejšie, ušpinenejšie. Ale čo sa týka podliehania konšpiračným teóriám, nemajú si centrum a periféria čo vyčítať.

Text vyšiel na portáli Echo.


Pozn. red. SRS: V koľkých ďalších prípadoch bola vo vnútropolitickom boji západných štátov zneužitá ruská karta?

Stále aktuálnejšia je otázka, ktorú pred poldruha rokom položil Eduard Chmelár vo svojom videu: Toto bola obrovská konšpirácia živená miliónmi dolárov, ktorá prenikala do celého sveta a ktorá vrhala veľmi zlé svetlo na jednu krajinu, ktorá v tom bola úplne nevinne. Kto ju z toho očistí?



Martin Weiss