10.11.2021 13:49:24

Slovenský web uverejnil rozhovor so zoofilom. Prečo to spravil a kam to môže smerovať?

Ilustračná snímka
Ilustračná snímka
(foto: Flickr)


Portál Brainee, ktorý spadá pod mediálne impérium Andreja Babiša, uverejnil priateľský rozhovor so zoofilom. Hlavný aktér v ňom tvrdí, že jeho sexuálnu orientáciu mu pomohla nájsť pornografia so zvieratami a že sa dá rozoznať, kedy sú tieto tvory pripravené na sex. Deje sa tak len dva roky po tom, ako bola v našom mediálnom priestore v hojnej miere relativizovaná pedofília. (dennikstandard.sk)

 



Slovenský tínedžerský portál Brainee, ktorý je subdoménou Hospodárskych novín, na svojom webe uverejnil rozhovor so zoofilom. „Tridsaťročný itečkár Michal hovorí, že je zoofil. Žije na statku s ovcami a psom a trávi s nimi všetok voľný čas,“ píše sa v jeho úvode. Text pôvodne vyšiel v roku 2018 v Česku.

Čitateľ sa hneď na prvých riadkoch dozvedá, že jeho sexuálnu orientáciu mu pomohla objaviť pornografia so zvieracou tematikou. Podľa Michala si sex so zvieratami predstavuje „každý človek“, no tieto fantázie potláča.

Prvú lovestory podľa jeho slov odštartoval moment, keď sa zoznámil s fenou svojho spolubývajúceho. „Keď som mu povedal, čo k nej cítim, odpovedal, že to je na nej. To od neho bolo skvelé,“ hovorí zoofil Michal, ktorého celá identita nie je známa.

Predtým, ako začne obcovať so zvieratami, musí s nimi vraj nadviazať hlboký vzťah. Zároveň ho mrzí, že spoločnosť fenomén zoofílie odsudzuje, a preto musí svoju pravú sexuálnu orientáciu tajiť.

„Náš vzťah je o láske. Žiadne z mojich zvierat nemá záujem o niečo intímne. Nechávam to na nich. Dá sa rozpoznať, keď budú pripravené… Hoci zvieratá majú sexuálne potreby, ľudia ich často ignorujú,“ necháva sa ďalej počuť.

Väčšina priateľov, ktorým sa Michal zdôverí, jeho orientáciu vraj prijala „v pokoji a s rozumom“. S negatívnou reakciou sa nestretol a s touto jeho stránkou je podľa rozhovoru oboznámená aj jeho vlastná matka.

Michal pritom nie je výlučne zoofilom, ale patril aj do radov bežnej LGBT komunity. V minulosti totiž nadviazal vzťah s mužom a ten opísal ako „plnohodnotný“.

Abstrakt z tohto myšlienkového skvostu možno vyčítať zo slov sexuologičky Hany Fifkovej, ktorú Brainee k téme oslovil. Inými slovami, zoofilné predstavy podľa nej nikomu neubližujú, ale ich pretavenie do praxe by malo znamenať pobyt v liečebni.


A čo tým chcel básnik povedať?

Zverejnenie textu tohto razenia môže mať v zásade dve interpretácie. Buď ide o snahu šokovať čo najväčšou bizarnosťou a v konečnom dôsledku vytĺkať peniaze z príbehu narušeného jedinca, alebo po troške normalizovať oblasť sexuality, ktorá bola donedávna považovaná za úchylku a tabu.

Podľa meradiel kvalitnej a etickej žurnalistiky je smutné jedno aj druhé. Podľa naratívu čo najväčšieho sexuálneho oslobodenia, ktorým žije súčasná spoločnosť s liberálmi a progresívcami v tyle, je, žiaľ, pravdepodobnejšie druhé vysvetlenie. Najmä ak tento portál súperí o pozornosť s ďalšími dúhovými cynikmi.

A aby sa toto posolstvo dostalo k čo najširšiemu publiku, mediálny dom Mafra Slovakia, ktorý patrí do impéria miliardára a českého premiéra Andreja Babiša, si ho dal na sociálnej sieti samostatne zasponzorovať.

Letmý pohľad do komentárov k článku ale dáva našťastie poznať, že naša verejnosť na návnady podobného druhu reaguje ešte stále veľmi podráždene. Teda presne tak, ako nám príčetnosť a ľudská dôstojnosť káže.


Už sme to tu mali

Na Slovensku nejde o prvý prípad, keď sa žurnalistická obec rozhodla pootvoriť takzvané Overtonovo okno. Počas uhorkovej sezóny v júli roku 2019 denník Sme odštartoval rozsiahlu kampaň, ktorá sa nedala interpretovať inak ako snaha o relativizáciu pedofílie – jednej z najhorších deviácii, akú si dokáže ľudská myseľ predstaviť.

Vyzbrojený podobným argumentom, že pedofilné myšlienky vlastne nikomu neubližujú, zverejňovali jeho redaktori správy v znení, že uvažovanie nad pedofilom je „jednou z najväčších skúšok miery akceptácie pre inakosť“ alebo že „pedofil má právo na život bez predsudkov“, že pedofili „nie sú zločinci“ a podobne.

K téme vyšlo niekoľko článkov, pričom pilotným bol rozhovor s pedofilným učiteľom a správcom internetovej stránky Československej pedofilnej komunity (ČEPEK). Pedagóg sa hneď v úvode posťažoval, že jemu a ostatným pedofilom sa zle žije a predsudky im vraj „veľmi krivdia“.

Ako na potvoru, sám musel vraj v tejto hostilnej atmosfére čakať 6 rokov na to, aby mohol dievčatku, do ktorého sa zamiloval, vôbec vyznať lásku, keď mala 10 – 11 rokov.

Keď konzervatívci, ale aj liberáli s fungujúcim mentálnym kompasom namietali, že rozčleniť pedofíliu na akúsi neškodnú pasívnu a škodnú aktívnu je nebezpečné a že infikovanie verejnosti podobnými myšlienkami je prvým stupienkom k normalizácii tejto deviácie, argument odporov znel, že preháňajú.


Ten istý hnoj

Paradoxne, za pravdu konzervatívnym kritikom dal sám pedofil, ktorý stál na začiatku celej kontroverzie. Svojím osobným príkladom totiž potvrdil, že hranica medzi obomi rovinami pedofílie je veľmi tenká a že obe sú súčasťou jedného a toho istého zla.

Administrátor stránky ČEPEK, ktorého Sme oslovilo, totiž zhruba rok po uverejnení série článku odmietol zmazať fotografie detí, ktoré boli umiestnené na tomto pedofilnom webe bez vedomia ich rodičov. Ukájať sa tak na nich ďalej mohli aj po prevalení škandálu desiatky či stovky deviantov.

„Fotografie nie sú uložené na našom webe, ide vo svojej podstate o odkazy na obrázky. Ale aj keby boli uložené na našom webe, sú to fotografie, ktoré sú už zverejnené na iných serveroch. Verím, že skrátenie priezviska vášho dieťaťa na iniciály bude vo vzťahu k ochrane jeho osobnosti postačujúce,“ znela odpoveď správcu.

Pod fotografiami sa pritom nachádzalo aj množstvo nechutných komentárov. „Asi som sa zamiloval. Troška mimo preferencií, ale aspoň dlhšie vydrží,“ napísal jeden z užívateľov pod video s trojročným dieťaťom.

Vo vlákne o varení s malými deťmi zase užívatelia vyslovene naznačovali sexuálne aktivity s deťmi. „Presne také dievčatká úplne najviac zbožňujem. S tou by som nielen varil,“ písal jeden z pedofilov na webe ČEPEK-u – komunity, ktorej protagonisti sa objavili aj na pražských LGBT dúhových pochodoch.

Čo je však ešte šokujúcejšie, pri fotkách malých detí boli často uvedené aj ich mená, vek či napríklad školy, ktoré navštevujú. Či z toho dôvodu, aby sa chúťkam deviantov učinilo zadosť aj v praktickej rovine, možno iba špekulovať.


V zahraničí majú aj stranu

S problémom normalizovania deviácií sa pritom stretáva najmä Západný svet. Príkladov je viacero, no spomenúť možno organizáciu ZETA (Zoophiles Engagement für Toleranz und Aufklärung), ktorú si založili nemeckí zoofili.

V Dánsku zase fungujú akési nevestince so zvieratami, čo potvrdzuje aj nemecký denník Die Welt. Podľa neho do Dánska mieria organizované zájazdy najmä z Nemecka a zo Švédska, ale veľký záujem o zvieracích miláčikov majú aj Holanďania a Briti. Za sex so zvieratami záujemcovia platia aj stoosemdesiat eur.

V neďalekom Holandsku zase vznikla Strana pre charitu, slobodu a diverzitu (PNVD), ktorá si za cieľ kladie zlegalizovanie sexu na verejnosti, detského porna, zoofílie alebo nekrofílie.

Keď sa o nej pred rokom písalo, na jej čele stál Nelson Maatman a jeho kolega Norbert de Jonge. Predtým Maatman v televízii NTR uviedol, že pokiaľ sa deti vo veku 2 či 3 roky vedia rozhodnúť, či chcú ísť na ihrisko alebo mať zmrzlinu, môžu sa rozhodnúť aj o tom, či chcú mať sex. Po odvysielaní relácie na jeho dom niekto zaútočil.

Proti existencii PNVD sa však zdvihla obrovská vlna odporu, a to aj v podobe petície s vyše pol milióna podpismi. Predstavitelia tohto bizarného politického subjektu vraveli, že ich zakázanie by ohrozilo demokraciu.


Ďalší posun hraníc príde, otázka je kedy

Späť na začiatok. Pri článku z dielne Brainee platí, že jedna lastovička leto nerobí a že rozhovor so zoofilom nemusí predznamenávať radikálne spoločenské zmeny, no história moderného sexuálneho oslobodenia nás učí veľkej opatrnosti.

Ani homosexuálne adopcie, prznenie malých detí zmenami pohlavia, pavedecké teórie o desiatkach rodov či tehotní muži neprišli šmahom ruky a s veľkou pompou, ale boli servírovaní salámovou metódou zhora apatickému a eticky zmätenému širokému davu.

V spoločnosti, pre ktorú je pokrok hodnotou sám o sebe a ktorej chýba triezve odsúdenie, no zato má tolerancie na rozdávanie, je behom desiatok rokov možné všetko. Aj pretavenie zoofílie a pedofílie do roviny konvenčného správania.

Stavíme sa?



Tomáš Dugovič (dennikstandard.sk)