04.8.2012 10:55:06

Slavín, máj 2012

Každoročne sa v túto dobu stretáme aby sme si spoločne uctili pamiatku Dňa víťazstva nad fašizmom a hrdinov, ktorí položili životy za naše oslobodenie spod jarma fašizmu.

Čím bolo tohtoročné spomienkové podujatie iné?
--- Počas príhovoru predsedu NR SR P. Pašku a veľvyslanca RF P. Kuznecova štyri minúty lietali nad Slavínom dve lietadlá slovenskej výroby Shark Aero (žralok), vyrábané v Senici a tentoraz pilotované francúzskymi pilotmi. Niečo ako symbolika Normandia – Nemen. A to doslova, pretože jedným z pilotov bol bývalý stíhač NATO Eric Barberini. Škoda, že protokol neumožnil moderátorovi prezradiť o tomto slovenskom unikáte viac.
Napríklad, že prelet slovenských Shark Aero sa uskutočnil z iniciatívy Anatolija Ostromeckého zo Slovensko-ruskej spoločnosti, že ide o stroj, ktorý je oficiálne zaradený v kategórii ultraľahkých lietadiel do 330 kg, že slovenský Shark je už držiteľom 5 oficiálnych svetových rýchlostných rekordov a že jeho kvalitu priznalo začiatkom mája 2012 aj Nemecko - ocenením pre najlepšie lietadlo roka.
Nečudo, že záujemcov o kúpu tohto lietadla je veľa. Lenže slovenský výrobca ich kvôli nedostatku financií nie je schopný splniť. Preto zatiaľ realizuje len objednávky so zálohovou platbou, čo je ročne asi 12 lietadiel. „Jeden známy z Izraela mi povedal, - hovorí A. Ostromeckij, - že ak by to bolo u nich, tak izraelská vláda by do nich investovala s rýchlosťou blesku. Pretože ide o lietadlo, na ktorom sa dá zarábať ešte päť rokov“.
Pre objektívnosť treba dodať, že informácia o existencii týchto slovenských unikátov sa na Slavíne dostala po prvý raz aj do uší slovenského premiéra. Príjemne prekvapený a potešený uvideným sa Róbert Fico vraj nechal počuť, že s výrobcami si o tomto unikáte chce ešte pohovoriť.

--- Zase to bol jediný predseda ÚR SZPB kto aspoň spomenul , že na oslobodzovaní Slovenska sa podieľala aj rumunská armáda.

--- Jediní, ktorí sa tohto roku osobne a aj neformálne poďakovali priamym účastníkom bojov za naše oslobodenie boli delegácie Zväzu Rusov na Slovensku a Slovensko-ruskej spoločností. Všetkých veteránov obdarovali tradičnými červenými karafiátmi.

--- Absolútnou novinkou ceremoniálu bolo, vraj z iniciatívy veľvyslanca RF P. Kuznecova, že veľvyslanci Ruska, Ukrajiny a Bieloruska kládli vence spolu a naraz. Táto spoločne prejavená úcta padlým totiž najvýstižnejšie symbolizuje boj, ktorý ich spájal pri dosiahnutí spoločného víťazstva v máji 1945 pod zástavami neporaziteľnej Červenej armády.

Z príhovorov počas ústredných osláv na Slavíne

Pavol Paška, predseda NR SR
- Či chceme, či nie, Deň víťazstva nad fašizmom je naším najemotívnejším sviatkom. Prečo? Lebo spája niekoľko pocitov!
Ten prvý sa zdá byť príjemný. Čas vraj všetko zahojí, čas je najlepší lekár. Ale práve na tomto mieste a so spomienkami na milióny ľudských obetí by sme si možno želali, aby takýto lekár neexistoval.
Druhý pocit, ako by sme aj po dlhých 67. rokoch zažívali deja vu, ako keby sme vôkol seba v Európe, vo svete cítili, že je tu niečo čo tu čosi, čo tu už raz bolo, čosi, čo viedlo k tým miliónom obetí. Preto si musíme položiť otázku: Porazili sme fašistické Nemecko a jeho spojencov, no porazili sme aj fašizmus? Odpoveď je, žiaľ, nie! Neuveriteľný nárast neonacizmu, radikalizmu, extrémizmu, terorizmu. Všetko to, čo zmieta obavami ľudí na celom svete je tu opäť. Ako keby bežali historické paralely, o ktorých sme si mysleli, že už tu nikdy nebudú. Túto otázku si preto musíme položiť aj kvôli tým, čo tu ležia a ktorí obetovali svoje najcennejšie.
Pravdepodobne nič lepšie, ako demokracia, nevymyslíme. No je tu aj niečo, čo je demokracii vlastné. Tolerancia! No dá sa byť tolerantným voči takýmto prejavom? Odpoveď je – nie!
Môžeme hľadať tisíce rôznych mechanizmov, inštitucionálnych, zákonných riešení..., všetko je to nanič. Kým budeme mať v pamäti tie milióny obetí a kým si budeme vážiť ľudský život, kým sa budeme, hlavne my, politické reprezentácie, snažiť napĺňať to, čo ľudia od nás žiadajú – aby naše krajiny fungovali na princípoch solidarity a sociálnej spravodlivosti – to je tá najväčšia odpoveď na nárast radikalizmu.
Utápame sa v Európe škrtmi, prepúšťaním, dlhmi, hľadaním odpovedí ako ozdraviť banky... Treba ozdraviť našu myseľ a vrátiť, najmä mladým generáciám, znalosť o tom, čo bola 2. svetová vojna a čo je fašizmus a čo bol boj proti nemu.
Už v 80-tych rokoch bývalý predseda európskej komisie Jacques Delors nazýval ľudí, ktorí ako keby chceli zabudnúť na podstatu vzniku našej spoločnej Európy, eurosklerotikmi. Podstata nášho európskeho spolužitia bola naozaj založená na desiatkach miliónov strát ľudských životov v 2. svetovej vojne.
Dámy a páni, naša politická reprezentácia takouto slepotou trpieť nebude! Pre nás pripomínať, pamätať a učiť mladé generácie je nielen vôľa, ale aj povinnosť. Preto, lebo sme presvedčení, že bez takéhoto prístupu sa, jednoducho, ďalej ísť nedá.
Keď hovoríme o Európskej únii, keď hovoríme o histórii 2. svetovej vojny, o tých miliónoch mŕtvych, niekto stále špekuluje, ideologizuje, hodnotí... Aj dnes kde – kto hovorí o vzťahoch Európy a Ruskej federácie rôznym spôsobom. Áno, môžeme polemizovať, môžeme mať názor, no nesmieme zabudnúť, že to, čo nás spájali v boji proti fašizmu – a to boli hodnoty mieru, slobody a ľudského života – nás a Ruskú federáciu spája naďalej (potlesk)!
Naši mladí ľudia dnes na internete čítajú, píšu si, poznávajú hollywoodskych hrdinov, poznajú športovcov, kdekoho. Ale nevedia vôbec nič o histórii, vôbec nič nevedia o obetiach, už vôbec nič o príčinách, už vôbec nič o tom, aký sentiment sa vracia v podobe radikalizmu a extrémizmu opäť do nášho života.
My nesmieme byť sklerotici, my jednoducho musíme držať zásadu tých, ktorí padli za to, čomu verili, bez ohľadu na to, či je to 67. rokov, alebo osemdesiat rokov alebo sto rokov od dňa víťazstva nad fašizmom.
Na záver z celého srdca: Česť a sláva hrdinom Červenej armády, česť a sláva všetkým padlým za našu slobodu. Česť ich pamiatke!

Pavel Kuznecov, veľvyslanec RF
--- Tu prítomní slovenskí a ruskí veteráni bok po boku bojovali za našu spoločnú slobodu. Vtedy v 45. roku ste zachránili Európu a svet pred nadvládou mizantropickej ideológie a dokázali, že vaše vlastenectvo je neporaziteľné (potlesk).
Našou povinnosťou voči hrdinom je nezabúdať na ponaučenie z minulosti, ktoré je pre nás mimoriadne dôležité aj dnes. Víťazstvo vo vojne nám prikazuje aby sme chránili mier. Vojna nám totiž ukázala kam môžu dorásť snahy o svetovládu, ako veľmi nebezpečné sú pokusy o silový nátlak na zvrchované štáty.
Som presvedčený, že Rusko-slovenské vzťahy môžu a musia byť príkladom takejto spolupráce (založenej na vzájomnom rešpektovaní sa – pozn. vmi). Priateľská a partnerská spolupráca je najlepším spôsobom budovania spoločnej budúcnosti v záujme oboch krajín a celej Európy.

Pavol Sečkár, predseda ÚR SZPB
--- Ak si v súčasnosti pripomíname 67 rokov od ukončenia 2. svetovej vojny v Európe, naše oslobodenie, porážku fašizmu a nemeckého nacizmu, nesmieme zabúdať na utrpenie ľudstva v tejto vojne. My naň nezabúdame!
Každoročne to potvrdzujeme svojou účasťou na slávnostných pripomienkach na významných miestach bojov a obetí. Či už tu na mieste posledného odpočinku príslušníkov Červenej armády na Slavíne, ale aj vo Svidníku, v Žiline, v Michalovciach, v Štúrove alebo aj na ústrednom cintoríne našich vojakov v Liptovskom Mikuláši, na cintoríne rumunských vojakov vo Zvolene a na pamätných miestach a cintorínoch v ďalších mestách a obciach.
Na Slovensku sa našlo 176 hromadných hrobov. Najväčšie v Nemeckej - viac ako 700 upálených vo vápenke, v Kremničke 747 zastrelených, v Petržalke okolo 400 obetí a ďalšie tisícky odvlečených do koncentračných a pracovných táborov, z ktorých sa ich vrátilo veľmi, veľmi málo.
Fašisti a najmä nemecký nacizmus využil a zneužil všetko na dosiahnutie svojich cieľov, smerujúcich k nastoleniu svojej svetovlády, nadčloveka, nadnároda a k popretiu civilizácie.
Slovenskí vojaci, ktorí hneď po prepadnutí Sovietskeho zväzu boli odvelení na východný front, keď zistili aké zverstvá nacistická armáda prevádza, nestotožňovali sa s tým a hromadne prechádzali na stranu Červenej armády. Jedným z takýchto hrdinov bol aj kpt. Ján Nálepka, in memoriam generál, ktorého 100. výročie narodenia si tento rok pripomíname.
Treba zdôrazniť, že Slováci od samého začiatku 2. svetovej vojny bojovali proti fašizmu a nemeckému nacizmu na všetkých frontoch. Stáli po boku víťazných mocností.
Za frontom ustupujúcich nacistov zostalo len u nás 102 vypálených obcí, zničené mosty, železnice, továrne, vodárne, zamínované objekty a cesty. Ustupujúci navyše odvliekli, čo sa dalo.
Všetky straty sa potupne nahradzovali, no straty na ľudských životoch sa nedali a nedajú nahradiť. Ničím!
Nielen nás, ale aj všetkých antifašistov a demokraticky zmýšľajúcich občanov v takýto májový čas sprevádzajú spomienky. Pomaly odchádzajú spomedzi našich radov tí, ktorí s nemalou dávkou šťastia dokázali prežiť ukrutnosti vojny.
Nedopusťme zabudnúť na historickú skúsenosť národného boja za slobodu a jej obete. Zabráňme nebezpečenstvu narastania a oživovania neofašizmu, nacizmu a extrémneho nacionalizmu, ako mementa pre súčasné a budúce generácie. Dbajme, aby sa priateľstvá národov a národností, zrodené v krvavom boji proti fašizmu, prehlbovali v ich úsilí za porozumenie, demokraciu a slobodu na celom svete.
x x x
SZPB od svojho vzniku plní odkaz protifašistického odboja a aktívne ho presadzuje aj v dnešnej zložitej dobe.
Venujeme skutočne veľa času starostlivosti o pamätné miesta a práci s mladšími generáciami. Organizujeme vzdelávanie a poznávanie novodobých dejín Slovenska, osobitne SNP. Nezabúdame ani na štúrovcov, na Štefánika a jeho podiel na väčšom poznaní Slovenska, na jeho prínos ku vzniku Československa.
x x x
Oceňujeme našich osloboditeľov, dedov a otcov, ktorí bojovali za našu slobodu a lepší život. A preto právom očakávame prijatie zákona o SNP, odboji a postavení SZPB v spoločnosti.
Zaznamenal V. Mikunda

P1050122.JPG P1050122.JPGP1050122.JPG